BRATISLAVA – Merania ovzdušia v Bratislave ukázali alarmujúce hodnoty nebezpečných častíc. V utorok na to upozornili občianski aktivisti z iniciatívy Za čisté ovzdušie. Odvolávajú sa pritom na svoje merania, ktoré podľa nich potvrdili, že vzduch, ktorý dýchajú ľudia v Bratislave, škodí. Na viacerých miestach totiž aktivisti zaznamenali zvýšene hodnoty ultra jemných častíc, ale aj častíc PM 2,5 a PM 10. Kvalitu ovzdušia v hlavnom meste znečisťuje najmä automobilová doprava.
“Má to závažné dôsledky na celý organizmus. Tieto mikročastice zvyšujú toxicitu organizmu. Najviac sú postihnuté malé deti, tehotné ženy či seniori,” upozornila Dana Mareková z iniciatívy s tým, že doterajšie merania na viacerých miestach ukázali horšiu kvalitu ovzdušia v Bratislave, než je stav, ktorý vedci považujú za čisté mestské prostredie. Aktivisti upozorňujú, že takto znečistené ovzdušie môže mať súvis s množstvom astmatických, kardiovaskulárnych aj onkologických ochorení.
V Bratislave je podľa Dana Kollára z Cyklokoalície práve doprava tým najväčším znečisťovateľom ovzdušia. “Magistrát a jednotlivé mestské časti Bratislavy, ale aj Bratislavský samosprávny kraj musia podniknúť kroky, ktoré povedú k obmedzeniu počtu áut v meste. Tie riešenia nie sú také zložité, je to napríklad výstavba kvalitnej cyklistickej infraštruktúry, upokojovanie dopravy, parkovacia politika či zatraktívnenie verejnej dopravy. To prinesie vyššiu kvalitu života v meste a zdravšie obyvateľstvo,” skonštatoval.
Nedostatočná práca mesta
Mareková považuje za kľúčové, aby sa zlepšil zber dát. “Vyzývame kompetentných, aby skvalitnili merania, informovanosť verejnosti a realizovali opatrenia, ktoré môžu zlepšiť kvalitu ovzdušia,” podotkla. Jednotlivé rezorty v štáte podľa jej slov nespolupracujú. Vymýšľajú sa stratégie, ktoré sa dlho pripravujú a v praxi ich nie je vidieť. “Jednotlivé kroky bratislavskej samosprávy sú viditeľné, ale sú z nášho pohľadu pomalé na to, aký závažný je tento problém. Vidíme však drobné krôčiky v podobe väčšieho počtu BUS pruhov, prijatého konceptu parkovacej politiky. Veríme, že mesto bude razantnejšie realizovať tieto kroky,” povedala. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) je podľa jej slov jediná inštitúcia, ktorá má zo zákona povinnosť merať ovzdušie a informovať verejnosť. “Robí to nedostatočne,” poznamenala Mareková. V Bratislave sú podľa nej štyri meracie stanice, pričom v porovnateľnom českom Brne až desať.
“Pokiaľ nebudú jasné údaje o tom, čo dýchame a nebude to prepojené na zber dát z hľadiska zdravotných dosahov, tak ľudia to nebudú evidovať a nebudú ani tlačiť na príslušné inštitúcie, aby niečo menili. Tiež nebudú motivovaní zmeniť svoje návyky, ako je napríklad pravidelné jazdenie autom. Je potrebné zahustiť meraciu sieť,” vysvetlila. To, že SHMÚ zvýši v Bratislave o niekoľko kusov počet meracích staníc, nepovažuje za úplne dostatočné. Naďalej totiž poukazuje na počet staníc v Brne. “Nie je to len z hľadiska počtu, ale z hľadiska toho, na čo sa zameriavajú meracie stanice,” spresnila.
Pracovná skupina zameraná na daný problém
Na slová aktivistov reagoval bratislavský magistrát. Ochranu všetkých zložiek životného prostredia vrátane ovzdušia považuje mesto Bratislava za jednu z prioritných oblastí, ktorej sa chce viac venovať. Zriadilo preto aj pracovnú skupinu pre ochranu ovzdušia. Tvoria ju zamestnanci magistrátu a externí spolupracovníci z inštitúcií, ktorí sa venujú problematike ochrany ovzdušia. Pre TASR to povedal hovorca Bratislavy Peter Bubla. “Od pracovnej skupiny si sľubujeme predovšetkým spoluprácu všetkých subjektov a odborníkov tak, aby magistrát a všetky dotknuté inštitúcie spoločnou snahou a realizáciou rôznych opatrení pracovali na zlepšení kvality ovzdušia v meste,” vysvetlil Bubla.
Mesto tvrdí, že je potrebné zlepšiť informovanosť občanov o tejto problematike. “O tom, ako každý môže svojím správaním a rozhodnutiami (napríklad ekologickým šoférovaním, pravidelnou výmenou a údržbou filtrov v dieselových autách, správnym spôsobom vykurovania, preferenciou používania alternatívnej dopravy) prispieť k zdravšiemu ovzdušiu na území Bratislavy,” podotkol hovorca. Okrem lepšieho informovania verejnosti sa pracovná skupina zaoberá témou prípravy nového Integrovaného programu na zlepšenie kvality ovzdušia, ako aj zlepšením merania kvality ovzdušia.
Spolupráca s univerzitou
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) podľa magistrátu realizuje tiež projekt, v rámci ktorého budú zvýšené počty meracích staníc. V rámci Bratislavy ide o obnovu existujúcej meracej stanice na Trnavskom mýte, dobudovanie novej stanice v Rači aj mobilnej monitorovacej stanice v Podunajských Biskupiciach. “Mesto spolupracuje aj s Fakultou elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave na umiestnení 400 kusov senzorov na meranie rôznych zložiek životného prostredia a v rámci projektu “Mesto ako laboratórium” sa zameriava na testovanie, analýzu a zverejňovanie dát o kvalite životného prostredia,” spresnil Bubla.
Keďže v Bratislave má najväčší podiel na znečisťovaní ovzdušia doprava, mesto sa zameriava najmä na opatrenia zvyšujúce podiel MHD na úkor individuálnej automobilovej dopravy. Medzi ne patrí podľa magistrátu napríklad zavedenie parkovacej politiky, zavádzanie preferencie MHD v križovatkách, vyhradzovanie bus pruhov, dokončenie, rekonštrukcia a projektovanie predĺženia električkových radiál. “Pripravujeme opatrenia na podporu rozvoja cyklodopravy a pešej chôdze. V roku 2019 boli tiež navýšené výdavky na čistenie a kropenie ulíc a chodníkov o zhruba 15 percent, okrem strojového čistenia sa bude realizovať aj ručné dočisťovanie,” poznamenal hovorca.