BRATISLAVA – Primátor Bratislavy Matúš Vallo a starostovia bratislavských mestských častí navrhujú, aby od 1. januára 2020 boli vyššie sadzby dane z nehnuteľnosti v hlavnom meste. V prípade bytov a rodinných domov má byť cena za meter štvorcový v rozmedzí od jedného eura po 1,15 eura. Návrh ešte musia prerokovať a schváliť poslanci mestského zastupiteľstva na poslednom zasadnutí v tomto roku. Na tlačovej besede o tom informoval bratislavský primátor spolu so starostami mestských častí.
„Návrh na zvýšenie dane z nehnuteľností je spoločným návrhom mesta a mestských častí. Nie je to návrh populárny a nikomu z nás určite neprinesie politické body. Museli sme však k nemu pristúpiť, lebo inú cestu na skvalitnenie služieb a na zásadnejšiu zmenu kvality života v našom meste dnes nemáme. Preto považujeme za veľmi dôležité, aby verejnosť porozumela všetkým dôvodom, ktoré nás k takémuto kroku viedli,“ uviedol Vallo.
Súčasťou návrhu má byť aj rovnomernejšie prerozdelenie výnosov dane medzi jednotlivé mestské časti. Mestu Bratislava prinesie zvýšená sadzba dane navyše 12 miliónov eur ročne a mestským častiam spolu tiež 12 miliónov eur. Zvýšený výnos dane pôjde na projekty, z ktorých majú profitovať všetci obyvatelia Bratislavy. Polovica z trojročného výnosu mesta, t.j. 18 miliónov eur má byť použitá na opravy a rekonštrukcie ciest a chodníkov. „Oproti tomu, čo sa dá urobiť z bežného rozpočtu mesta, bude možné opraviť navyše 90 km ciest. Zoznam komunikácií, ktoré sa budú opravovať už na základe nového manuálu asfaltovania zverejnia na webe stránky mesta,“ dodal Vallo.
Z peňazí chcú zrekonštruovať námestia
Ďalších 18 miliónov eur chcú použiť do skvalitnenia verejného priestoru v Bratislave. V pláne sú zadania pre viac ako 40 verejných architektonických súťaží, z ktorých podstatnú časť tvoria súťaže, ktorých výsledkom majú byť zrekonštruované alebo novovytvorené verejné priestory. Z týchto peňazí plánujú zrekonštruovať Komenského námestie, Jurigovo námestie, zrevitalizovať Sad Janka Kráľa, promenádu na Železnej studničke, vyriešiť dopravu a parkovanie na Kamzíku a zveľadiť mnohé ďalšie verejné priestory, ktorých zoznam rovnako ako v prípade ciest bude dostupný na web stránke mesta spolu s pravidelnými informáciami, v akom štádiu sa konkrétny projekt nachádza.
Dôvodom vyššej sadzby dane z nehnuteľnosti sú aj opatrenia vlády, ktoré primátor Vallo kritizoval. „Opatrenia, ktoré prijala vláda v minulom období, hlavne tzv. chodníková novela, zvyšovanie miezd vo verejnej správe o desať percent, príplatky za prácu cez víkend a v noci alebo posledné zníženie sadzby dane z príjmu fyzických osôb, negatívne zasiahli rozpočty samospráv. Len nižšia daň z príjmu fyzických osôb znamená čistý ročný výpadok príjmov mesta Bratislava vo výške osem miliónov eur a o ďalšie štyri milióny eur menej dostanú v dôsledku tohto opatrenia mestské časti. Výpadok príjmov z uvedených opatrení vlády alebo parlamentu v kombinácii s negatívnou prognózou ekonomického vývoja znamená, že mesto ani mestské časti nebudú môcť realizovať svoje očakávané, a v niektorých prípadoch aj dlho odkladané investičné a rozvojové projekty,“ dodal Vallo.
Samostatná kapitola štátneho rozpočtu
Starosta Záhorskej Bystrice a zároveň predseda Regionálneho združenia starostov navrhol, aby hlavné mesto malo špeciálnu pozíciu v rámci prerozdeľovania peňazí zo štátneho rozpočtu. „Bratislava by tiež mala byť samostatnou kapitolou štátneho rozpočtu, ktorá by zohľadnila jej štatút hlavného mesta – ako centra vzdelanosti, zamestnanosti a sídla významných inštitúcií. Ak by vláda vyriešila tieto dva problémy, potreba úpravy dane z nehnuteľností by sa stala sekundárnym problémom,“ uviedol Krúpa.
Na spomenuté opatrenia vlády a parlamentu a na zlú situáciu z pohľadu očakávaných príjmov samospráv už reagovali aj ostatné krajské mestá. Svoje sadzby dane z nehnuteľností postupne zvýšili. Bratislava by sa po schválení návrhu pridala k ostatným krajským mestám, v opačnom prípade by bola mestom s najnižšou sadzbou dane z nehnuteľností spomedzi všetkých krajských miest.
Správu aktualizujeme