BRATISLAVA – Vojna na Ukrajine zníži slovenské exporty a potlačí nahor ceny. Invázia Ruska na Ukrajinu negatívne zasiahne slovenskú ekonomiku, ktorá tento rok porastie tempom 2,1 %. V marci a druhom štvrťroku dôjde k výpadkom exportov do Ruska, Bieloruska a Ukrajiny a poklesne aj dopyt v eurozóne a krajinách V3. Vyplýva to z makroekonomickej prognózy analytikov Inštitútu finančnej politiky
Inštitút finančnej politiky je analytickým útvarom ministerstva financií tvorený troma odbormi. Odbor makroekonomických analýz a prognóz predpovedá a analyzuje vývoj slovenskej ekonomiky, napríklad rast HDP, infláciu či nezamestnanosť. Odbor daňových príjmov a fiškálnych analýz predpovedá a analyzuje príjmy verejných rozpočtov (najmä dane a odvody), zaoberá sa fiškálnou politikou, verejnými financiami a ich dlhodobou udržateľnosťou. Odbor štrukturálnych a výdavkových politík sa venuje výdavkovým a štrukturálnym politikám, napríklad školstvu, zdravotníctvu či životnému prostrediu, z pohľadu Ministerstva financií. Ako uviedol štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek, rastúce ceny energií sa budú pretavovať do zvyšovania cien spotrebiteľských tovarov a služieb, čo bude znižovať spotrebu domácností. Priemysel pocíti nedostatok súčiastok a zamestnanosť porastie iba mierne.
“V základnom scenári predpokladáme oživenie v druhej polovici roka. Očakávame, že v budúcom roku HDP vzrastie o 5,3 %, pod čo sa podpíše oživenie po odznení konfliktu a čerpanie fondov EÚ. Z dôvodu veľkej neistoty uvádzame tiež alternatívny scenár predpokladajúci dlhšie trvanie vojny na Ukrajine a vážnejšie následky pre exporty,” uviedli analytici v prognóze. Hlavným dôvodom spomalenia ekonomického rastu oproti pôvodnej prognóze je invázia Ruska na Ukrajinu. Vojenský konflikt a sankcie proti Rusku by mali obmedziť slovenské exporty do tohto regiónu a spôsobia tiež spomalenie ekonomického rastu našich obchodných partnerov. “Vojna na Ukrajine prispeje k ďalšiemu zvyšovaniu cien energií, čo by sa malo prejaviť aj v cenách spotrebiteľských tovarov a služieb. Vyššia inflácia bude tlmiť domácu spotrebu nielen v tomto, ale aj v nasledujúcich rokoch. Zamestnanosť aj napriek nižšiemu tempu rastu ekonomiky stúpne, mzdy však v tomto roku nebudú stíhať rásť s infláciou,” pokračovali analytici.
Zdôrazňujú, že vojnový útok na Ukrajinu vyvolal najprudšiu reakciu na finančných trhoch od vypuknutia koronakrízy na jar 2020. Vojenský konflikt na Ukrajine a uvalené sankcie výrazne obmedzia medzinárodný obchod s Ruskom. Analytici predpokladajú zastavenie exportov do Ruska, vyšší rast cien a vážne výpadky v dodávateľských reťazcoch, ktoré budú negatívne ovplyvňovať ekonomiku v krátkodobom i strednodobom horizonte. Ceny energetických, poľnohospodárskych a iných komodít vyhnala invázia Ruska na Ukrajinu ešte vyššie. Ich nárast sa premieta najmä do cien potravín a pohonných látok, drahšie vstupy však zdvihnú aj ceny ostatných tovarov a služieb. K týmto vplyvom sa pridáva januárové zvýšenie cien energií. Na infláciu v prvej polovici tohto roka bude mať vplyv aj dobiehanie efektov zvýšenia cien z minulého roka. Ide najmä o vplyv vyššej dane z tabaku, zrušenia obedov zdarma a výrazného rastu imputovaného nájomného. Tieto vplyvy by mali v priebehu roka postupne vyprchávať. Inflácia však podľa analytikov zostane vysoká v priebehu celého roka.