Otvorenejší a komunikatívnejší boli manželia, ktorí sa vracali domov z nákupov. „Pozrite sa, mňa vždy pozdravil, sem tam prehodil také tie všeobecné reči o počasí a podobne. Vždy sa správal slušne,“ povedal muž, no jeho manželka bola o poznanie zhovorčivejšia a nahnevanejšia. „Ani neviem, že tu býval. Ak aj áno, asi by bolo lepšie keby sa odsťahoval, pretože ľudia si už navždy budú na neho a jeho rodinu ukazovať prstom.“ No evidentne mala ešte chuť niečo k téme dodať, pretože sa po pár metroch k nám vrátila.
SUDCA, ktorý oslobodil Dědečka! Drsné vyhrážky: “Ľudia mi priali smrť.” Dnes má policajnú ochranu
„Odkedy sa to stalo, nemáme pokoja a stále sem niekto chodí a vyzvedá. Keď ho neodsúdia a nedostane trest, potom mu urobte zo života peklo, ale teraz otravujete viac nás ako jeho.“ Napokon sa pri nás pristavil aj zamestnanec Miestneho úradu. Po rôznych zdvorilostných a všeobecných frázach povedal na Dědečkovu adresu toto. „Ja som s Dědečkom nemal nikdy problémy, ale za to čo urobil, si trest zaslúži. Je to hnus a patrí do basy. Ale prečo moralizujú a vynášajú súdy aj tí, ktorí robia podobné veci a jazdia takisto ožratí? Jeho príbeh akoby navyše symbolizoval súčasnú dobu a prostredie, v ktorom žijeme. Je tu veľa arogancie, zlosti a nenávisti, ale málo slušnosti, pokory aj rešpektu,“ dodal na záver.
