ČUNOVO – Organizátori MS v kanoistike na divokej vode mali tri týždne pred začiatkom čunovského podujatia finalizovať prípravy, stále však musia riešiť najmä problémy s financovaním. Výpadky, za ktoré môže do značnej miery pandémia koronavírusu, sú také vážne, že šampionátu hrozí dokonca zrušenie.
Organizácia MS je výzva sama o sebe, keď sa Slováci pred piatimi rokmi uchádzali o vodnoslalomársky šampionát, chceli nadviazať na úspešné majstrovstvá z roku 2011. “Vždy, keď sa snažíme o organizáciu takéhoto veľkého globálneho podujatia, chceme do nášho športu priniesť niečo špecifické s vysokou pridanou hodnotou, ktorú účastníci ocenia. Slovensko je vnímané ako kanoistická veľmoc a my sme chceli ukázať, že na Slovensku vieme nielen vychovať legendárnych športovcov, ale aj pripraviť najväčší sviatok športu na úrovni, ktorá prevýši predchádzajúce podujatia a definuje nové štandardy. S tým sme aj do tohto projektu išli,” zdôraznil predseda sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky Richard Galovič.
Vízia organizácie MS v Čunove (15.-26. septembra, súťažný program 22.-26. septembra) však narazila na pandémiu koronavírusu. Epochálna kríza zasiahla prakticky každú oblasť života a v neposlednom rade ovplyvnila ekonomickú stránku. Keď sa Slovenská kanoistika uchádzala o právo hostiť šampionát, mohla sa oprieť o všeobecnú podporu. No po piatich rokoch sa všetko zmenilo. “Tá podpora síce nebola presne kvantifikovaná, ale myslím si, že každému je jasné, čo znamenajú majstrovstvá sveta a čo znamená podpora pre takéto podujatie. V momente ako sme spustili prípravné práce, respektíve ich poslednú fázu, ktorá sa datuje na január tohto roka, tak sme začali vyjednávať so štátnymi orgánmi ohľadom podpory. Lenže tým, že situácia a priority sa pomenili, všetky procesy trvali relatívne dlho, až dospeli do stavu, keď nám Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu naznačilo, že v súčasnej situácii nedisponuje dostatočnými zdrojmi a požiadalo o predloženie najnižšieho možného rozpočtu pre zorganizovanie podujatia,” vysvetlil Galovič.
Požiadavkám organizátori vyhoveli. Pridaná hodnota musela ustúpiť, aby stovky športovcov mohli prísť dôstojne uzavrieť olympijskú sezónu. “Škrtli sme kompletný program starostlivosti o športovcov, zahraničné delegácie, rôzne VIP aktivity, ktoré síce máme zakotvené v organizačnej zmluve s Medzinárodnou kanoistickou federáciou, ale povedali sme, že skutočne nie je doba na rozvojové aktivity. Rovnako sme škrtli otvárací ceremoniál a väčšinu prezentačných aktivít. My sme vlastne vyškrtali aj takmer všetok program, ktorý mal smerovať k posilneniu diplomatickej pozície Slovenska v štruktúrach medzinárodného športu.”
Na konci úsporných opatrení sa podarilo “stlačiť” rozpočet na 600-tisíc eur, čiastku, za ktorú by sa iným krajinám iba sotva podarilo pripraviť tak veľké podujatie. “Vyškrtali sme všetko až na kosť, predstavili sme rozpočet na úrovni 600-tisíc eur, čo je zhruba 2 až 2,5-krát menej ako stoja šampionáty tohto typu kdekoľvek inde mimo Slovenska. Sú to náklady, ktoré sa nedajú podliezť, pretože zabezpečujú riadny chod podujatia, meranie času, rozhodcov či výrobu medzinárodného televízneho signálu pre Eurosport a ďalších vysielateľov z Európy, Ázie a Ameriky,” uviedol Galovič. Lenže ani úspora nepriniesla riešenie. “Ministerstvo nám oznámilo, že v rámci svojich bežných rozpočtových možností môže poskytnúť maximálne 150-tisíc eur, čo nám spôsobuje obrovské ťažkosti,” povedal Galovič, podľa ktorého sú finančné možnosti Slovenskej kanoistiky prakticky vyčerpané.
Výrazne k tomu prispela pandémia, počas ktorej sa snažili pomáhať športovcom, no štátna podpora ich obišla. “My sme sa z našich rozpočtových možností snažili podporovať predovšetkým kluby a mládež, aby sme za uplynulý rok a pol udržali ich aktivity. Nikdy sme však na to nedostali žiadnu špeciálnu dotáciu, povedzme, podobne ako štát kompenzoval výpadky súkromných futbalových či hokejových klubov. My ako športový zväz sme neboli zaradení do žiadnej podpornej schémy, ktorá by umožnila podporovať kluby, deti, mládež a ich súťaže napriek tomu, že sme o to žiadali. Navyše, financovali sme celú prípravu našich reprezentantov na olympijské hry.”
Napriek všetkým úskaliam sa organizátorom podarilo zohnať z vlastných zdrojov aspoň časť potrebných financií. “Máme pripravené peniaze, ktoré sú naše resp. našich blízkych reklamných partnerov vo výške 200-tisíc eur. To znamená, že spolu s dotáciou z ministerstva sme na úrovni okolo 350-tisíc, a tak potrebujeme už len 250.000 eur. To je samozrejme veľa peňazí, ale hovorím o dotácii pre najúspešnejší slovenský šport, ktorú potrebujeme raz za desať rokov,” zdôraznil Galovič a pripomenul, že organizácia majstrovstiev sveta na Slovenku nie je maličkosť: “Pri všetkej úcte, nie je veľa športových organizácii, ktoré by na Slovensku mohli zorganizovať takéto podujatie. Buď chýba vhodná infraštruktúra alebo nie sme v tom športe dosť silní, aby nám medzinárodná federácia pridelila takýto šampionát.”
Galovič sa s prosbou o pomoc obrátil aj na ďalšie rezorty, ktoré majú v portfóliu podporu športu, teda obranu i vnútro. Na dennej báze rokuje so štátnym tajomníkom pre šport Ivanom Husárom či splnomocnencom vlády pre šport Karolom Kučerom. Popri tom prebiehajú aj rokovania so súkromnými spoločnosťami. “V špecifickom postavení sme k Ministerstvu životného prostredia. Sme v areáli, ktorý je cez ministerstvo vo vlastníctve štátneho podniku Vodohospodárska výstavba. Chápem, že ministerstvo životného prostredia nemá za úlohu financovať šport, ale v uplynulých mesiacoch sme do rekonštrukcie areálu, čiže majetku štátu, preinvestovali dva milióny eur. Veľmi významným spôsobom sme zrekonštruovali areál v Bratislave-Čunove a svojím spôsobom sme tak zachránili nielen športovisko ktoré využívame my vodáci, ale aj štátny majetok, ktorý bol v dezolátnom stave a majiteľ by ho musel aj tak zrekonštruovať, alebo zatvoriť. Práve preto sme si dovolili osloviť aj Vodohospodársku výstavbu, ako nášho dlhodobého strategického partnera a prevádzkovateľa Vodného diela Gabčíkovo, kam spadá aj ´náš´ vodácky areál v Čunove, aby nám v rámci svojich možností pomohol zorganizovať MS. Veľmi si vážime, že pán minister životného prostredia Ján Budaj zorganizoval v tejto veci spoločné stretnutie a stal sa tak naším blízkym spojencom.”
Majstrovstvá sveta nie sú len o prestíži a športových výkonoch, Galovič poukázal na celospoločenský význam podobného podujatia. Zvlášť v súčasnej dobe. “Za uplynulé obdobie sme museli obetovať strašne veľa. Naše deti a mládež, čo je priorita Slovenskej kanoistiky, nemali prirodzený prístup k športovaniu. Museli sme zrušiť mnohé podujatia. Došlo k obrovskému útlmu športových aktivít, čo má veľký vplyv na výchovu nových talentov. Motivácia detí športovať, trénovať, hýbať sa výrazne klesla a to považujem za veľký problém. Aj preto sme poňali organizáciu MS ako nový začiatok, novú éru. Chceli sme priniesť novú energiu do športu, nielen do kanoistiky, ale do celého športu na Slovensku. Myslíme si totiž, že kanoistika má u nás špecifické postavenie, je to najúspešnejší olympijský šport v krajine a myslím si, že vďaka svojej úspešnosti bol vždy aj mienkotvorný. Všetci naši športovci sú veľmi obľúbení a vždy boli pozitívnymi vzormi pre mladú generáciu s ktorými sa nikdy nespájali žiadne škandály.”
Čas sa však kráti, podľa Galoviča sa už prekročila kritická hranicu. Nikto z organizačného výboru si však nepripúšťa neúspech a všetci sú odhodlaní spraviť všetko, aby približne 500 športovcov z 50 krajín nezostalo sklamaných. “Bohužiaľ, ak by sme to chceli zrušiť korektne, tak by sme to museli zrušiť už podstatne skôr, pretože v stredu sa skončil v Čunove desaťdňový medzinárodný tréningový kemp za účasti 200 pretekárov zo zahraničia, ktorí si prišli natrénovať nový kanál. Ale máme nádej, keďže ministerstvo školstva a špeciálne pán Husár, je s nami v dennom kontakte a vidíme, že aj iným vysokým štátnym predstaviteľom to nie je ľahostajné. Veríme, že sa nájde spôsob ako to vyriešiť. Tak či onak, príde deň, a nie sú to týždne, ale iba dni, keď budeme musieť povedať, či sme, alebo nie sme, schopní zorganizovať MS tak, aby sme nespôsobili Slovenskej kanoistike finančné straty a Slovensku stratu reputácie. Nemalo by sa to takto robiť a ani sme to takto nikdy nerobili, ale sme športovci a bojujeme až do konca.”