BRATISLAVA – Ako sme vás už informovali, v bratislavskej Rači, v lokalite Žabí majer, prieskum potvrdil vysoké znečistenie podzemnej a povrchovej vody. Ide o známu záhradkársku oblasť, kde sú využívané aj studne. Račiansky starosta Michal Drotován zverejnil list z ministerstva životného prostredia, ktoré v celej záhradkárskej oblasti odporučilo zákaz používania podzemnej a povrchovej vody na pitné účely, varenie a sprchovanie.
Envirorezort na miestach s najvýraznejším znečistením odporúča vodou zo studní polievanie záhrad (plodiny a trávniky) či napĺňanie bazénov. “Na zavlažovanie radí zachytávať dažďovú vodu či používať vodu z verejného vodovodu,” podotkol starosta. Neodporúča sa ani kúpanie v napustených bazénoch z lokálnej studne. Rezort radí záhradkárom, ktorí vodu používajú na polievanie plodín, aby si dali overiť jej kvalitu na obsah hlavných kontaminantov, predovšetkým halogénových prchavých zlúčenín či pesticídov. Ministerstvo odporúča zaviesť verejný vodovod do celej záhradkárskej osady.
“Znečistenie vody je vysoké, znečistenie zemín je nízke a len lokálne. Toto je veľmi podstatný fakt, ktorý ovplyvňuje výsledky z hodnotenia zdravotných rizík. Nízke znečistenie zeminy a pôdy v biologickej zóne vytvára podmienky na relatívne nižšie zdravotné riziko na pestovanie zeleniny. Odporúča sa však urobiť rozbor plodín v jednotlivých záhradách,” povedal starosta. Podotkol, že celá oblasť vymedzená v analýze nie je podľa územného plánu určená na bývanie. K celej situácii so znečistením povrchových a odpadových vôd sa podrobnejšie Michal Drotován vyjadril na sociálnej sieti. Podľa starostu Rače pravdepodobná environmentálna záťaž Žabí majer, na základe informácií o preskúmanosti lokality, mohla vzniknúť pôsobením viacerých zdrojov znečistenia:
1) ukladaním odpadov rôzneho charakteru pred viac ako 50-timi rokmi – nepotvrdená, ústna informácia od súčasných vlastníkov areálu bývalého závodu CHZJD Duslo a.s., Šaľa (rôzny odpad z Istrochemu) a od Istrochem Reality, a.s. (odpad z prevádzok AB Kozmetiky), tiež je to informácia z Registra environmentálnych záťaží. V tomto prípade predpokladaným zdrojom znečistenia je odpad, ukladaný na „divokej“ skládke, ktorá nebola odizolovaná. Podľa informácie z Registračného listu environmentálnych záťaží územie nemá žiadnu prirodzenú ochranu (podľa máp vhodnosti pre skládky odpadov), ohrozenie podzemnej vody je vysoké až veľmi vysoké,
2) potenciálnym šírením znečistenia podzemnou vodou z bývalého areálu CHZJD (Istrochem) – pravdepodobne z kalových polí, z bývalej skládky síry, príp. úniky produktov na koľajiskách, ako aj vsakovanie vôd z preplachovania cisterien (pravdepodobné zdroje znečistenia) situovaných pri severnej hranici areálu v blízkosti Žabieho majera (Obrázok 14). Šírenie znečistenia podzemnou vodou smerom do záhradkárskej osady predpokladáme aj napriek opačnému smeru prúdenia podzemnej vody. Lokálny smer prúdenia podzemnej vody môže byť ovplyvnený počas nízkych, pripadne vysokých stavov v „Novom“ a Gaštanovom kanáli.
3) potenciálnym šírením znečistenia prostredníctvom „nového“ kanála, ktorý má funkciu drénu zrážkových a epizodicky aj podzemných vôd – vzhľadom na silne zapáchajúcu vodu kanál predstavuje líniový prvok pre možnosť šírenia znečistených vôd s výrazným zápachom vody po sírovodíku a organických látkach. Tento zápach je typický pre odpady a odpadové vody pochádzajúce z výroby Istrochemu (CHZJD). Táto zóna je bezprostredne viazaná na odpadový („nový“) kanál, v ktorom bola počas prieskumu zistená rovnako znečistená a zapáchajúca povrchová voda avšak s ešte vyšším obsahom rozpustených látok. Podľa informácií od Duslo Šaľa, a.s. do „Nového kanála“ je zaústená dažďová kanalizácia z ISTROCHEMu avšak podľa stanoviska ISTROCHEMu nebola uvedená do prevádzky. V prípade vysokého stavu vody v „novom“ kanáli sa voda vylieva na okolitý terén a vsakuje do horninového prostredia.
K celej problematike znečistenia povrchových a podzemných vôd na Žabom majeri sme požiadali aj Ministerstvo životného prostredia.
V akom rozsahu a aké veľké je znečistenie podzemnej a povrchovej vody v danej lokalite a je možné uvažovať o ekologickej katastrofe?
Geologický prieskum okolia závodu ISTROCHEM sa začal v 80-tych rokoch. Na znečistenie podzemných vôd poukazoval hydrogeologický prieskum už v roku 1982. Predmetné územie Žabí majer v blízkosti chemického závodu je evidované ako pravdepodobná environmentálna záťaž. Geologický prieskum na lokalite Žabí majer prebiehal v období 03/2019 – 03/2021 v rámci projektu geologickej úlohy „Geologický prieskum vybraných pravdepodobných environmentálnych záťaží“. Prieskumom sa životného prostredia potvrdilo znečistenie podzemných vôd najmä pesticídmi. Zistené koncentrácie značne prevyšujú stanovené kritické hodnoty a spôsobujú environmentálne aj zdravotné riziko. Presné namerané hodnoty znečisťujúcich látok sú uvedené v Záverečnej správe s analýzou rizika znečisteného územia (Urban a kol., 2021), ktorá sa v najbližších dňoch verejne sprístupní aj v Digitálnom archíve Geofondu Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. V tejto súvislosti nehovoríme o ekologickej katastrofe.
Je znečistenie v celej oblasti na Žabom majeri?
Nositeľom znečistenia na hodnotenej lokalite je podzemná a čiastočne povrchová voda. Znečistenie zemín je nízke a len lokálne. Znečistenie podzemných vôd sa tiež neoverilo vo všetkých vzorkách. S cieľom overenia rozsahu pravdepodobnej environmentálnej záťaže bolo v záujmovom území realizovaných 10 hydrogeologických vrtov, 29 mapovacích (vzorkovacích) vrtov a 30 ďalších meraní na stanovenie obsahu plynných a prchavých látok v pôdnom vzduchu. Pre doplnenie vzorkovacej siete podzemných vôd sa odobrali vzorky vody zo 16 záhradných studní. Uskutočnili sa geofyzikálne merania, odbery vzoriek zemín, podzemných, povrchových vôd a dnových sedimentov, ktoré sa analyzovali aj laboratórne.
Je znečistenie podzemných a povrchových vôd spôsobené skládkou chemického odpadu z bývalej chemičky CHZJD, v súčasnosti ISTROCHEM?
Na základe podrobného geologického prieskumu životného prostredia môžeme potvrdiť súvis znečistenia s chemickou výrobou v Istrocheme. Prítomnosť chemického odpadu z bývalých firiem zeminách však potvrdená nebola.
Akým spôsobom bude envirorezort kontrolovať dodržiavanie zákazu používania podzemnej a povrchovej vody na Žabom majeri?
MŽP SR nemá vo svojej kompetencii vykonávať kontrolu používania podzemnej a povrchovej vody. Ministerstvo vydalo odporúčanie o nepoužívaní vody z vlastných studní na pitie, sprchovanie, napúšťanie bazénov, polievanie trávnikov a plodín. O následných krokoch rozhoduje miestna samospráva, prípadne sa k danej problematike môže vyjadriť aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Bude pre záhradkárov a obyvateľov na Žabom majeri zabezpečený náhradný zdroj pitnej a úžitkovej vody?
Takouto informáciou nedisponujeme. Otázku treba adresovať na miestnu samosprávu, ktorá v zmysle zákona o obecnom zriadení zabezpečuje verejnoprospešné služby, ako je aj zásobovanie vodou.
Je reálne vysťahovanie obyvateľov na Žabom majeri a obmedzenie prístupu záhradkárov na svoje pozemky, keďže znečistenie podzemných a povrchových vôd je extrémne a zdraviu nebezpečné?
Oblasť nie je podľa územného plánu určená na bývanie, preto otázka „vysťahovania obyvateľov“ nie je aktuálna. Ako je vysvetlené aj v odpovedi na prvú a druhú otázku, znečistenie predstavuje environmentálne aj zdravotné riziko, nie je však „extrémne a zdraviu nebezpečné“. V biologickej kontaktnej zóne (1,5 až 2 m pod povrchom terénu), teda v tej časti horninového prostredia, s ktorou prichádzajú do styku živé organizmy, nebolo overené znečistenie, ktoré by súviselo s predmetnou environmentálnou záťažou. Zemina je znečistená ropnými uhľovodíkmi, ktorých prítomnosť je ale ojedinelá.
KOLOSÁLNY PROBLÉM s kontaminovanou vodou. Pre záhradkárov je životne nebezpečná!