BRATISLAVA – Zimný a letný čas sa nateraz budú striedať aj naďalej. Minimálne do roku 2027. Aj naďalej tak letný čas bude začínať vždy v poslednú marcovú nedeľu a trvať bude do poslednej októbrovej nedele. 31.októbra si preto posunieme hodinky z 3:00 hod na 2:00 hod.
Už roky sa polemizuje a diskutuje, či je správne alebo nie meniť zimný čas na letný a naopak. Pre mnohých je totiž letný čas oveľa výhodnejší ako zimný a nesúhlasia s myšlienkou, že by mal stále platiť zimný čas. Najmä v lete, kedy je veľkou výhodou, že je dlho svetlo a depresia zo skorej tmy je pre väčšinu Slovákov neprijateľná. Teraz je tu konečne rozhodnutie, ktoré všetky špekulácie ukončilo. Avizované zrušenie striedania letného a zimného času sa nateraz odkladá na neurčito, najmenej však do roku 2027.
K zmene striedania malo totiž prísť v celej Európskej únii a členské štáty sa mali rozhodnúť, ktorý čas si ponechajú. K dohode ale zatiaľ neprišlo. Pritom striedanie letného a zimného času bola jednou z hlavných tém Európskej únie, ktorá sa dohodla, že striedanie času zruší. Nemá totiž už ekonomický vplyv ako kedysi pri šetrení elektrickej energie. Európska únia preto vyzvala členské štáty, aby sa medzi sebou dohodli a ponechali si buď zimný alebo letný čas. Ale k dohode neprišlo. Dôvodom bola okrem iného aj pandémia na COVID-19.
„Jednotlivé vlády začali riešiť významnejšie problémy a téma striedania času zostala v úzadí. Vynorila sa až v uplynulých týždňoch, kedy podľa dohody malo dôjsť k zrušeniu striedania letného času, no finálna dohoda na tom, aký čas si ponechať sa nezrodila jednotlivé krajiny EÚ začali ratifikovať nariadenie na príslušnej národnej úrovni, ktoré umožňuje pokračovať v striedaní času. Dnes je jasné, že k zjednoteniu času do konca roka 2026 nedôjde,“ informuje imeteo.sk na svojom webe.
„Európska únia sa v lete v roku 2018 pýtala v online ankete občanov Európskej únie, ktorý čas preferujú. Väčšina ľudí si praje ponechanie permanentného letného času. Znamenalo by to v lete dlhšie večery, no v zime by naopak Slnko vychádzalo až okolo ôsmej hodiny. Proti boli len obyvatelia Rumunska, Česka, Belgicka, Holandska, Dánska a Fínska, ktorí si prajú ponechanie zimného času. Pre nás by to znamenalo, že v lete sa musíme rozlúčiť s dlhými letnými večermi a súčasne Slnko by vychádzalo už po 3:00.Napriek výsledkom ankety jednotlivé vlády skôr preferovali ponechanie zimného času. Napokon tak ponechanie striedania letného a zimného času až do roku 2027 môže byť pre nás pozitívnou správou a dlhé letné večery si budeme aj naďalej užívať,“ dodáva imeteo.sk.
Cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a zmenu času uplatňujú všetky európske krajiny okrem Ruska, Bieloruska, Islandu a Grónska. Na území Slovenska letný čas po prvý raz zaviedli od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. Do polovice 90. rokov trval letný čas pol roka, no od roku 1999 sa Slovensko pripojilo k Európskej únii a stredoeurópsky letný čas trvá sedem mesiacov, od konca marca do konca októbra. Pre niekoho je zmena a striedanie zimného a letného času problémom. Biologický rytmus organizmu sa totiž posunu času na jeseň prispôsobuje pomalšie ako na jar, pretože je tu výraznejší vplyv osvetlenia za súmraku a úsvitu.
Vnútorné hodiny organizmu totiž nedokážu okamžite zo dňa na deň reagovať na zmenu času. Podobne ako je jet lag, čo je komplikácia spôsobená narušením biorytmu pri dlhších cestách lietadlom. Nastáva z dôvodu rýchleho prekonania viacerých časových pásiem a môže trvať niekoľko dní, pokiaľ si človek nezvykne na nové časové pásmo. Okrem nespavosti ju môže sprevádzať aj nevoľnosť, podráždenosť, dezorientácia alebo zmena krvného tlaku. Ťažkosti pri zmene času môžu mať malé deti, ktorým sa naruší denný a spánkový režim, ale aj ľudia s psychickými a chronickými ochoreniami, napríklad srdcovo-cievnymi, endokrinnými, neurologickými, s poruchami imunity.
Nie všade vo svete je striedanie letného a zimné času rovnaké ako v Európe. V USA a Kanade začína letný čas začína skôr a končí neskôr ako na Starom kontinente – druhou nedeľou v marci, respektíve prvou nedeľou v novembri. Niektoré časti územia však letný čas nepoužívajú. Štáty na južnej pologuli majú leto v čase, keď je na severnej pologuli zima, teda aj letný čas tam oproti severnej pologuli platí v opačnej časti roka. Letný čas v moslimských krajinách oneskoruje tradičnú ramadánovú večeru, keďže slnko podľa letného času zapadá neskôr. Preto sa v období Ramadánu v niektorých krajinách dočasne upúšťa od letného času alebo je to jeden z dôvodov, prečo sa vôbec nezavádza.
Ak by sa napokon Európska únia dohodla na zmene striedania letného a zimného času a na Slovensku by platil stále iba letný čas, potom V prípade ponechania letného času v Bratislave vyjde slnko v lete počas najdlhšieho dňa o 4:51, kým v Košiciach už o 4:31. V Bratislave zapadne slnko až o 20:55 a v Košiciach už o 20:41. V zime počas najkratších dní by slnko vychádzalo o 8:38 v Bratislave a o 8:24 v Košiciach. Zapadalo by o 16:59 v Bratislave a o 16:40 v Košiciach.