BRATISLAVA – Len pred štyrmi mesiacmi otvorili prvú kontaktnú zoo pre papagáje na Slovensku. Arakovo v nákupnom centre Vivo sa tešila mimoriadne dobrému ohlasu aj vysokému počtu návštevníkov. Za krátku chvíľu sa však okrem pozitívnych ohlasov začali kopiť negatívne od ľudí, ktorí zoo označili za miesto, kde týrajú zvieratá. Do hry teda vstúpila Regionálna veterinárna a potravinová správa, ktorá nariadila zatvorenie prevádzky a vtáky museli previezť do chovnej stanice v Martine.
Keď sa nákupným centrom v Bratislave začal šíriť krik niekoľkých desiatok papagájov, ľudia s údivom pozerali na to ako dokáže takáto atrakcia vyčariť úsmev na tvárach detí. Ľudia si za vstup aj fotku so vzácnymi vtákmi bezproblémov platili. Ako to už býva, v čase keď už otvorenie kontaktnej zoo s papagájmi vyzeralo ako úspešný projekt, začali sa kopiť negatívne ohlasy. „Slúžia ako atrakcia, majú zastrihnuté krídla! Týranie papagájov v prevádzke ARAKOVO s.r.o. v obchodnom centre VIVO! v Bratislave musíme zastaviť,“ znela úvodná veta statusu na facebooku, ktorý celú vlnu kritiky na chovateľov papagájov v nákupnom centre rozpútal. Majitelia prevádzky majú však na situáciu celkom iný názor.
Otvorení boli len 22 dní
Bolo to presne 2. novembra minulý rok, keď kontaktnú zoo s papagájmi otvorili. O povolenie na vystavovanie exotických zvierat prevádzkovatelia Arakova požiadali takmer mesiac pred otvorením a to presne 14. októbra. Prevádzka však nečakala na schválenie žiadosti Regionálnou veterinárnou správou. “Tam došlo k tomu, že spustili prevádzku bez povolenia. Normálny štandardný postup by bol taký, že mali podať žiadosť a my by sme posúdili stav, dali by sme rozhodnutie, a po našom rozhodnutí by mohli spustiť prevádzku,” objasnil pre zregiony.sk šéf Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Miloš Mašlej.
Krásne exotické papagáje však Bratislavčania neobdivovali dlho. 19. novembra totiž veterinárna správa, respektíve jej riaditeľ Miloš Mašlej za prítomnosti veterinárneho lekára Milana Kopčoka vykonali kontrolu tohto chovného zariadenia. Urobili tak na základe žiadosti Arakova, ale aj množiacich sa podnetov od občanov, ktoré upodozrievali chovateľov z týrania zvierat. Riaditeľ veterinárnej správy prezradil, že ich dokopy bolo 20 od rôznych adresátov. „Že vraj týrame zvieratá a sú v zlom zdravotnom stave, nejaké podnety sa mali týkať aj strihania letiek,“ napísala zo spoločnosti Arakovo pre zregiony.sk Viera Poništová. Preto sa na kontrole zúčastnil aj veterinárny lekár, ktorý podľa slov Poništovej povedal, že zvieratá sú v dobrom zdravotnom stave a neboli zistené žiadne známky týrania zvierat, čo vypovedá aj samotný posudok, ktorý má redakcia k dispozícii.
Od začiatku zoo ľudia kritizovali najmä pre zastrihnuté krídla vtákov a nedostatok denného svetla. “Majú zastrihnuté krídla, čo im znemožňuje ich najprirodzenejší pohyb – lietanie. Na noc sú zvieratá prevážané v nákupnom vozíku do priestoru bývalej predajne v rámci nákupného centra, kde majú klietky,” písali ďalej v statuse nahnevaní ľudia.
Nemajú svetlo a priestor na odpočinok
Regionálna veterinárna a potravinová správa si pochybenia v chove vzácnych vtákov naozaj všimla a Arakovu dala čas do 3.decembra, aby tieto nedostatky odstránili. Veterinári počas kontroly odhalili pri jednom papagájovi z 33 jedincov, že má chronický výtok z nosa, ostatné zhodnotili ako zdravé. „Umiestniť ho v karanténe, ktorú je potrebné vytvoriť. Zabezpečiť, aby zmluvný veterinár odobral výter a vzorku zaslal na laboratórne vyšetrenie,“ nariadili chovateľom veterinári na základe posudku veterinárnej správy. Veterinári objavili aj iné nevyhovujúce podmienky a chovateľom podľa posudku nariadili vytvoriť plán, ktorým budú riešiť nedostatok denného svetla. Ďalej im prikázali skontrolovať všetkých vtákov, ktorí majú odstrihnuté letky, vytvoriť priestor, aby sa vtáky mohli striedať v kontakte s ľuďmi, zabezpečiť pre zvieratá minerálne zmesi a vitamín D3, vzhľadom na to, že nemajú prístup k dennému svetlu, vyšetriť vtáky na chlamydiózu a zabezpečiť pre papagáje protišmykovú podlahu na ktorej sa vtáky nebudú šmýkať.
„Všetky výsledky boli v poriadku,“ deklaruje Poništová z Arakova po vyšetrení papagájov. Veterinári si však na to, či chovatelia dokážu podmienky splniť podľa Poništovej ani nepočkali a žiadosť Arakova o prevádzkovanie takéhoto zariadenia zamietli ešte 23. novembra, pričom lehoty na splnenie podmienok im stanovili až do 3. decembra. „RVPS pritom nemohla vedieť, že či sme povinnosti uložené opatreniami ku dňu 23.11.2021 splnili alebo nie,“ argumentuje.
Zakázali im činnosť
Posledným klincom do rakvy pre Arakovo bol zákaz činnosti, ktorý Regionálna veterinárna a potravinová správa uložila chovateľom 8. decembra minulého roku. Medzi hlavné dôvody pre zákaz činnosti veterinári uviedli, že nebolo splnené opatrenie vytvoriť priestor, aby sa vtáky mohli striedať v kontakte s ľuďmi ani plán ako bude spoločnosť riešiť stav, keď vtáky nemajú prístup k dennému svetlu. Kontroverzné letky, ktoré riešili najmä aktivisti na sociálnej sieti teda pre veterinárov prekážkou neboli.
Veterinári nariadili chovateľom zvieratá na čas umiestniť do registrovaného alebo schváleného chovného zariadenia v termíne od 16. decembra 2021. „Rozhodnutie nám bolo doručené až 25. decembra – takže nevykonateľné,“ uviedla Poništová. „RVPS Bratislava nám teda úplne svojvoľne – bez náležitého odôvodnenia znemožnila vykonávať činnosť, napriek tomu, že v konaní reálne nezistila, že by boli vtáky týrané, v zlom zdravotnom stave a prikázala nám vtáky presťahovať,“ odôvodnila. Papagáje teda museli previesť do chovnej stanice v Martine a kontaktnú zoo vo Vivo do odvolania zavrieť. Či sa tak naozaj stalo a vtáky majú v Martine vhodné podmienky Mašlej podľa jeho slov neskontroloval.
Pristrihnuté krídla
Podľa detailov z posudku veterinárnej správy iba jeden z viac ako tridsiatky vtákov nemal odstrihnuté letky. Letky sú dlhé perá na okrajoch krídla, ktoré sú do veľkej miery zodpovedné za schopnosť lietania. Na Slovensku sa v zmysle platnej právnej úpravy strihanie letiek u vtákov nepovažuje za týranie zvierat. “Pre chov exotických vtákov v zajatí je to bežná prax, nakoľko sa takýmto spôsobom zabráni nebezpečenstvu ich úrazu v interiéry a tiež prípadnému odleteniu vtákov do exteriéru. Letky sú obnoviteľné časti krídel, nejde o trvalé zneschopnenie vtákov lietať,” uviedli zo spoločnosti Arakovo. Iný názor na situáciu má zoologička z bratislavskej ZOO, ktorá pre zregiony.sk konštatovala, že strihanie letiek nie je správne. “Strihanie letiek papagájom chovaným v uzavretom priestore nie je štandardné. Nie je na to žiadny opodstatnený dôvod (výnimkou sú zdravotné dôvody). Jedná sa o lietavé druhy vtákov, preto ich najprirodzenejším spôsobom pohybu je let. Strihanie letiek síce nie je trvalé, ale vážne ovplyvňuje welfare vtákov a môže významne negatívne vplývať na psychiku vtákov, čo môže viesť k trvalej, či dlhodobej poruche správania,” napísala vedúca zoologického oddelenia, Mgr. Silvia Pirošková.
Problém neboli krídla, ale svetlo
Aj napriek pohoršeniu širokej verejnosti nad pristrihnutými krídlami, určili veterinári za hlavnú prekážku v chove nedostatok svetla. Túto otázku kompetentní z Arakova preto kládli niekoľkým odborníkom na vtáctvo a všetci spoločnosťou oslovení sa zhodli na tom, že je to v zimných mesiacoch prijateľné. “Chovné zariadenie je bez denného svetla, čo je však pre zimné obdobie bežné. Deficit slnečného svetla sa im štandardne kompenzuje vitamínom D,” zhodnotil Marián Pažitný. “Taktiež by som nevidel problém v tom, že v zimných mesiacoch sú vo vnútorných priestoroch, pretože aj v bežných chovateľských priestoroch umiestňujú chovatelia exotické vtáky v priestoroch, kde im je umelo prisvecované,” napísal Vavro Branislav.
Zoologička z bratislavskej ZOO má na otázku denného svetla celkom iný názor. “Denné svetlo je jednou zo základných chovateľských požiadaviek pre teplomilné vtáky zazimované vo vykurovaných chovných priestoroch. Vtáky sa nesmú držať v nepretržitej tme a taktiež je potrebné, aby mali možnosť oddýchnuť si od umelého osvetlenia. Preto je kľúčové dopriať vtákom v zimnom období denné svetlo, ktoré ovplyvňuje biologické rytmy vtákov. UV žiarenie nie je dostatočnou náhradou denného svetla, lebo nezabezpečí vtákom primeranú fyziologickú a etologickú pohodu,” uviedla pre zregiony.sk Mgr. Silvia Pirošková.
Stanovisko veterinárov
Nepomôže stanovisko ani stovky odborníkov, v prípade musí jasne rozhodnúť Regionálna veterinárna a potravinová správa. „Potvrdzujem, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava – mesto v predmetnej veci vykonala veterinárne kontroly a vydala opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, zamietla prevádzkovateľovi žiadosť o schválenie zariadenia na vystavovanie zvierat verejnosti a nariadila umiestniť vtáky do registrovaného alebo schváleného chovného zariadenia, ktoré bolo registrované resp. schválené príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. Účastník konania sa proti rozhodnutiam RVPS odvolal a v súčasnosti odvolací orgán vykonáva procesné úkony, súvisiace s odvolaním. V prípade doručenia novej žiadosti o schválenie, RVPS vykoná osobitnú veterinárnu kontrolu a vydá nové rozhodnutie,“ napísal Miloš Mašlej s tým že odvolací orgán by mal v prípade rozhodnúť najneskôr do 30 dní.
Veterinárna správa vraj konala účelovo
Poništová z Arakova sa domnieva, že konanie veterinárnej správy bolo zmanipulované. „Súčasne máme sprostredkované informácie o tom, že riaditeľ RVPS MVDr. Miloš Mašlej, ktorý má celú záležitosť na starosti konal pod tlakom podnetov zo strany p. Norberta Součeka z Českej republiky,“ Poništová si toto podozrenie obhajuje tým, že Souček mal vedieť o rozhodnutí ešte skôr ako bolo k dispozícii Arakovu. Čo v podstate potvrdzuje aj facebookova stránka SOS linka pre zvieratá v núdzi a Klub priateľov zvierat, ktorá o situácii prostredníctvom statusu informovala ešte 3. decembra, pričom zákaz vykonávania činnosti Arakovo obdržalo až 8. decembra.
Poništová si celý záujem českého chovateľa Součeka vysvetľuje tým, že má záujem na ich papagájoch. „Vydané opatrenie tiež naznačuje, že pravdepodobne má záujem dostať sa k naším vtákom – v prípade nerešpektovania opatrenia nám reálne hrozí zhabanie vtákov a umiestnenie napríklad v jeho zariadení, čo by mu prinieslo obrovské zisky – vzhľadom na hodnotu vtákov,“ myslí si Poništová. Šéf veterinárov Majšlej pre zregiony.sk vyvrátil, že by sa s Norbertom Součekom poznal a konal pod jeho tlakom.
Nemám zájem kradnout někomu zvířata
Pre vysvetlenie Norbert Souček prevádzkuje chovnú stanicu Papouščí Ráj v Prahe. „Máme tu rôzne papagáje, a to ako z nášho vlastného chovu, tak i papagáje odložené alebo odchytené, ktorí nemajú majiteľa,“ píše sa na stránke papousci-raj.cz. „Určite nie, ja určite nemám záujem o žiadne zvieratá, ja ich tu mám dosť. Čím menej ich je u nás, tak tým lepšie, aby nás to nestálo toľko peňazí,“ reagoval Souček na to, či má záujem získať papagáje z Arakova. Ďalej pre zregiony.sk priblížil, že papagáje by mu skutočne mohli prideliť aj zo Slovenska „Ale určite nemám záujem kradnúť niekomu zvieratá,“ okomentoval. Podmienky sú podľa jeho slov v bratislavskej kontaktnej zoo nevhodné, to že by však osobne podával podnety na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Souček popiera. “Nie, to podávala verejnosť, my sme žiadny písomný podnet nepodávali,” reagoval.
