Regióny Bratislava Trnava Trenčín Nitra Žilina Banská Bystrica Prešov Košice

Mimoriadne dobrá správa pre všetkých slovenských vinohradníkov. Už môžu likvidovať škorce

Vinohradníci a MŽP SR sa dohodli na ochrane vinohradov pred škorcami. ZDROJ: TASR

BRATISLAVA – Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska sa dohodol s Ministerstvom životného prostredia a Štátnou ochranou prírody SR na spôsobe ochrany vinohradov pred škorcami. Tie sú podľa zákona o ochrane prírody chráneným živočíchom a ich plašenie ani odstrel bez výnimky nie sú možné. Informovala o tom výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková.

 

Výnimka rušenia škorcov bude platiť od 1. augusta do 31. októbra vo všetkých vinohradníckych oblastiach. Vinohradníci môžu pri nej používať akustické plašenie aj formu odstrelu, avšak maximálne tri výstrely do kŕdľa minimálne 5000 škorcov. Odstrel musí byť však vopred nahlásený na príslušnú chránenú krajinnú oblasť, ktorá má právo sa na ňom zúčastniť a kontrolovať spôsob rušenia škorca. Odstrel je možné realizovať iba v lokalitách, kde platí prvý stupeň ochrany mimo chránených vtáčích území. Nesmú byť ohrozené iné druhy živočíchov. Podľa slov štátneho tajomníka envirorezortu Juraja Smatanu cieľom udelenia výnimky nie je neregulované usmrcovanie chráneného živočícha, ale využiť všetky spôsoby plašenia a predchádzať výrazným poľnohospodárskym škodám na viniči.

 

Vinohradníci a MŽP SR sa dohodli na ochrane vinohradov pred škorcami. ZDROJ: TASR

Streľba na kŕdle nie je zameraná na redukciu populácie škorcov, ale ako podpora účinnosti plašenia. “Plašenie kŕdľov škorcov je potrebné obmedziť na obdobie, keď sa nalietavajúce vtáky v oblasti vinice skutočne vyskytujú. Samotné plašenie počas migrácie s cieľom ochrany úrody viniča nepredstavuje žiadne ohrozenie pre daný druh, ako ani pre ostatné živočíchy. Priame usmrcovanie škorcov za stanovených podmienok taktiež nepredstavuje pre druh významné ohrozenie populácie,” zdôraznil Smatana. “Je to pre nás veľmi pozitívna správa, škody škorcami ročne predstavujú odhadom viac ako tri milióny eur,” povedala Kaňuchová Pátková. Vinohradníci skúšali všetky dostupné ekologické spôsoby aj pomocou plašičov, dravých vtákov, umelých vtákov či strašiakov. Škorce si však veľmi rýchlo zvykli a plašenie sa stalo neúčinné.

Vyvolať diskusiu s Ministerstvom životného prostredia a Štátnou ochranou prírody pomohol poslanec Kristián Čekovský. “Vinohradníctvo a vinárstvo má na Slovensku obrovskú tradíciu a právom patrí do výkladnej skrine nášho poľnohospodárstva. O náletoch škorcov som s vinármi hovoril niekoľko mesiacov a som rád, že sa nám spoločne podarilo túto zmenu presadiť,” povedal Čekovský. Poukázal aj na ďalší problém s vysokou zverou, ktorá vo vinohradoch spôsobuje tiež veľké škody.