Regióny Bratislava Domáce Top

Najslávnejší erotický klub v Bratislave opäť ožil! K tyči sa vrátila tanečnica, disko guľa urobila atmosféru

Sad Janka Kráľa, bordel
Interiér klubu Messalina v Sade Janka Kráľa v Bratislave. ZDROJ: facebook Adriana Hájková

BRATISLAVA – Erotický klub Messalina patril v deväťdesiatych rokoch minulého storočia k najznámejším, najluxusnejším, ale aj najkontroverznejším podnikom svojho druhu v Bratislave. Po divokej histórii a rokoch úpadku Messalina opäť ožila a vrátila sa na pár dní do obdobia najväčšej slávy.

 

Sad Janka Kráľa je jedným z najstarších v Európe. Je oázou oddychu, pokoja a relaxu nielen pre obyvateľov hlavného mesta. Jeho ideálna poloha v blízkosti Dunaja a veľkého nákupného centra je ideálnym miestom na prechádzky a iné voľnočasové aktivity. No v jej západnej časti stojí už roky betónové monštrum, ktoré akoby patrilo do úplne inej doby a prostredia. Priestory bývalej cukrárne sa v divokých deväťdesiatych rokoch premenili na erotický salón, ktorý vyvolával rôzne reakcie. “Bordel” v jednom najkrajších slovenských parkov bol pre mnohých neprijateľným, odpudivým a neslušným miestom. Veď Sad Janka Kráľa s priľahlým nábrežím Dunaja je národnou kultúrnou pamiatkou chránenou zákonom o ochrane pamiatkového fondu a erotický klub mu pozitívnu reklamu nerobil.

 

Erotický salón Messalina Club v Sade Janka Kráľa v Bratislave. Zdroj: TASR / Pavel Neubauer

No pre svoju exkluzívnu klientelu pre vybraných hostí bol klub Messalina vyhľadávaným miestom. Je zaujímavé, že aj keď exteriér Messaliny pôsobil ako povojnový bunker, v prevádzke bol až do začiatku prvej vlny pandémie na jar 2020. Dnes je už erotickému klubu definitívny koniec, budovu kúpilo mesto a jeho priestory dostanú totálne nový imidž. „Táto budova je o nejakej nálade, ktorú vytvára v tomto kúte Sadu Janka Kráľa. Keď tam bol erotický masážny salón, žiadna mamička sa tam s deťmi v okolí nehrala. Celá tá časť sadu bola akoby zakliata,“ povedal primátor Bratislavy Matúš Vallo o kúpe budovy. No ešte predtým ako sa priestory bývalého klubu Messalina zmenia na galériu, vrátil sa do jeho interiéru život deväťdesiatych rokov. Nakrúcal sa tam film o jeho začiatkoch, histórii, ktorý v umeleckej forme pripomenie jeho najväčšiu slávu.

Natáčalo sa v pôvodných priestoroch, s kulisami, nábytkom, interiérom deväťdesiatych rokov, kde si hlavnú postavu majiteľa budovy a rozprávača zahral populárny herec Peter Batthyany. Režisérom bol Michal Nemtuda a film mapuje obdobie vzniku parku, deväťdesiate roky a divoký život klubu, plus blízku budúcnosť po jeho prerobení na galériu ako miesto pre kultúru a spoločenské akcie. “Priestory budú pre rekonštrukcii slúžiť na umenie, kultúru, ako galéria Bratislavy. Zámerom bolo ukázať ako to tu vyzeralo, fungovalo, čo sa tam dialo a čo tam bude, “ povedala Adriana Hájková, ktorá si vo filme zahrala striptérku a tanečnicu pri tyči. Úloha jej bola blízka, keďže v skutočnosti je jednou z najznámejších slovenských poledance tanečníc, trénerkou a zároveň porotkyňou na súťažiach detského poledance.

 

Adriana Hájková ako tanečnica v klube Messalina v Sade Janka Kráľa v Bratislave. Zdroj: Archív Adriany Hájkovej

“Bude to krátky film, ktorý sa nakrúcal v originálnych priestoroch s pôvodným osvetlením, interiérom, tam bolo všetko v pôvodnom stave ako sa sa to postavilo v deväťdesiatych rokoch, s nábytkom, so všetkým. Pôvodné fresky na stenách, nemuseli sa používať žiadne kulisy, čo bolo unikátne,” dodala Hájková. “My sme boli vlastne poslední, kto videl klub v pôvodnom stave, keďže po našom odchode ho začali okamžite rekonštruovať,” doplnila Adriana Hájková. Vo filme sa predstavili aj žiačky zo Strednej umeleckej školy na Sklenárovej ulici aj majitelia realitnej kancelárie, ktorí sprostredkovali predaj budovy klubu Messalina. Aj keď ide o kontroverznú históriu a miesto erotického klubu film bude umelecky spracovaný tak, aby ho mohlo využívať aj Mesto Bratislava na svoje propagačné, marketingové a reklamné účely. Čo je pri jeho minulosti určitý paradox.

 

Erotický salón Messalina Club v Sade Janka Kráľa v Bratislave. Zdroj: Archív Adriany Hájkovej