Regióny Bratislava Top

ROZHOVOR Zuzana Aufrichtová otvorene o spolupráci s Vallom: Ak sa to nezmení, zakročíme!

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

BRATISLAVA – Vo funkcii je vyše 9 mesiacov a už je vidieť posuny v jej práci. Otvorenie Propeleru, parkovanie a zvýhodnenie rezidentov, ale aj naprávanie škôd bývalého vedenia patria medzi pozitíva, ktorým sa od nástupu venovala. Zlízla si aj kritiku od vlastných poslancov za neschválenie prvého návrhu parkovacej politiky, tí následne zablokovali hlasovanie zastupiteľstva o dôležitom bode. Čo sú však jej ďalšie plány? Ako sa jej spolupracuje s primátorom Matúšom Vallom? A čo by na jeho mieste urobila inak v parkovacej politike? O tom sa Glob.sk rozprával so starostkou Starého Mesta Bratislavy ZUZANOU AUFRICHTOVOU (44).

 

Začiatkom decembra ste boli oficiálne menovaná do funkcie starostky Starého Mesta. Takto pred rokom ste ako svoje priority po nástupe do funkcie uviedli zlepšenie bezpečnosti, vytvorenie kvalitného verejného priestoru, podporu aktivít v danom priestore, participatívnosť a zlepšenie fungovania miestneho úradu. V akom štádiu je ich realizácia?

– Od prvého dňa sme zodpovedne pristúpili k programu, ktorý bol v rámci kampane predstavený. Nastúpili sme na cestu certifikácie kvality verejnej správy modelom CAF. Cez ministerstvo financií sa nám podarilo hneď v prvom kvartáli získať podporu tohto projektu a financovať preškolenia zamestnancov. Práve minulý týždeň sa uskutočnil CAF míting s vybranými zamestnancami, kde sa nastavuje nová forma komunikácie tohto úradu. Čiže, táto oblasť je určite dobre naštartovaná. Staré Mesto má rovnako záujem zapojiť sa do projektu Dobrý úrad, ktorý by mal byť rovnako certifikáciou transparentnosti a ostatných procesov, ktoré sú viazané k samospráve.

Po nástupe do funkcie ste sa svojmu predchodcovi poďakovali a povedali ste, že v dobrých veciach plánujete pokračovať. Čo sú teda tie dobré veci? Aké dedičstvo (pozitívne aj negatívne) vám váš predchodca zanechal?

-Po nástupe do funkcie bol úrad v dobrej kondícii, boli tu zamestnanci, ktorí boli lojálni nie vedeniu, ale verejnej službe. Som rada, že ten zamestnanecký stav, ktorý tu bol za minulého vedenia, tu aj vo väčšej miere ostal a veľmi dobre sme nastavili spoluprácu aj ďalej. Avšak, vo veľmi zlom stave bol prebratý staromestský stavebný úrad, ktorý sa ukazuje ako séria zlých rozhodnutí. Tie sú napádané prokuratúrou a denne to máme na stole. V tejto oblasti tiež spolupracujeme na zlepšení – jednak s novým vedením stavebného úradu, aj s právnym oddelením.

Čo sa týka dobrých projektov, tak veľa z nich bolo pozitívne hodnotených verejnosťou. Keď som nastúpila do funkcie, tak sme ich veľa z nich aj dokončili. Stále niektoré projekty vykazujú isté problémy. Ide napríklad o Židovskú ulicu s odstránením áut, ktoré boli odstránené nie úplne v súlade so zákonom. Alebo sa to týka cyklotrasy na Blumentálskej ulici, ktorej rozhodnutie povolenia na tejto ulici nebolo úplne v súlade so zákonom. Chyby, ktoré vieme napraviť naprávame a tie veci, ktoré boli úplne zlé, sme odstránili.

Vy ste svojho predchodcu kritizovali za podpísanie zmluvy o Eurovea II. Ako tento problém vyzerá v súčasnosti?

-Ten názor bol napokon taký, že Eurovea II patrí z 99,9 percent mestskej časti Ružinov. Čiže, v podstate úradom, ktorý mal rozhodovať v tejto veci, mal byť od začiatku Stavebný úrad MČ Ružinov. Od vydania územného rozhodnutia projekt zaznamenal viacero námietok a odvolaní, pričom bol následne postúpený Okresnému úradu. Ten ho následne pridelil Ružinovu. Čiže v podstate sa Eurovea II dostala na tú rozhodovaciu pôdu, kam aj patrí.

Čo by ste uviedli ako svoj doterajší najväčší úspech, ktorý sa vám podaril?

-Je dôležité, aby kľúčové priestory pre rozvoj Starého Mesta mala pod kontrolou samospráva, poslanci a obyvatelia. Preto si myslím, že nábrežie Dunaja, ktoré je kontaktným bodom medzi Starým Mestom a Dunajom je to miesto, ktoré sa dá efektívne využiť a ukázať pozitívny rozvoj. Takýmto príkladom je napríklad kompletná rekonštrukcia kaviarne Propeler. Tá prešla v zmysle pamiatkových hodnôt. V súčasnosti tam rozbiehame množstvo aktivít, ktoré by mali slúžiť k podpore verejného priestoru a stretávaniu sa ľudí.

Podľa starostky Aufrichtovej bol po jej nástupe stavebný úrad mestskej časti v katastrofálnom stave. Zdroj: Glob.sk/Peter Korček

Staré Mesto je jedna z najvyužívanejších mestských častí. Veľa ľudí sem prichádza za prácou. Čo vidíte ako najväčší problém tejto mestskej časti?

-Tým, že už je tu viac ako desať rokov zavedené rezidentské parkovanie, je úplne zrejmé, že najviac zaťaženou mestskou časťou je práve Staré Mesto. Je to spôsobené aj tým, že sme tranzitnou mestskou časťou a súčasne je mestská časť zaťažená aj záujmom zotrvať v nej. Čiže, okrem dynamickej dopravy je kľúčová aj statická doprava. V Starom Meste sa nachádzajú všetky dôležité inštitúcie, ako magistrát hlavného mesta, prípadne národné inštitúcie ako múzeum, galéria, či divadlo. To aj argumentuje ten dôvod, prečo majú ľudia záujem ostať v Starom Meste a prečo je pre našu mestskú časť parkovanie dôležitou témou.

-Ako som už spomínala, vašou prioritou po nástupe do funkcie bolo aj zvýšenie bezpečnosti. V poslednom období je na Obchodnej ulici čoraz viac nočných bitiek. Najviac sa ľuďom do pamäte dostal prípad Henryho Accordu, ktorého na smrť dobil opitý Juraj H.. Bitky sú tam cez víkendy veľmi časté. Ako vy vnímate túto ulicu? Pomôže situácii otvorenie pobočky mestskej polície na Obchodnej ulici a nainštalovanie kamier?

-Dôležité je v tejto téme povedať, že Obchodná ulica je v správe magistrátu. Je síce na území Starého Mesta, ale ako samospráva nemáme úplnú kontrolu nad touto ulicou. Staré Mesto pri požiadavke na zlepšenie situácie na tejto ulici bolo ústretové smerom k mestu. Zvolali sme mimoriadne zastupiteľstvo s jedným bodom, a to, aby sa previedol priestor na Obchodnej ulici, určený na pobočku mestskej polície, na magistrát. To sme jednohlasne schválili. Síce sme z tohto priestoru mali príjem, ale chceli sme, aby sa v nej vybudovala nové pobočka mestskej polície, ktorá by riešila bezpečnosť tejto ulice.

Rovnako naša samospráva pripravila projekt kamier. Práve kamery, ktorú sú osadené na Obchodnej, vychádzajú z tohto projektu. Hlavnému mestu sme ho venovali. Veríme, že tieto opatrenia prinesú, ľudovo povedané, nejaké ovocie.

Čo sa týka možností samosprávy v téme bezpečnosti, nemáme na to veľa možností. V rámci posledného deväťmesačného obdobia sme výrazne posilnili činnosť dobrovoľného hasičského zboru, pretože aj tí poskytujú istý druh bezpečnosti. Počas posledných mesiacov získali 160-tisícové vozidlo TATRA, ktoré je dnes jedno z najväčších v Starom Meste slúžiace na hasenie aj väčších a nebezpečnejších požiarov. Rovnako im bolo zakúpené vozidlo IVECO Daily na rýchle zásahy. Dotáciou ministerstva vnútra na dobrovoľné hasičské zbory sa tak rozšírila kapacita a schopnosť hasičov v Starom Meste.

Rovnako sa v rámci bezpečnosti ukazuje ako najefektívnejšie riešenie podpora komunít ľudí, ktorí v tejto oblasti bývajú a strážia si svoju bezpečnosť. Tí najlepšie vedia identifikovať príchod cudzieho človeka, prípadne ako reagovať na nebezpečenstvo, ktoré sa v danej lokalite vyvíja.

O aké komunity ide a koľko podnetov ste od nich dostali?

-Komunikujeme napríklad s Blumentálskou partou. Ide o novú komunitu, ktorá združuje viacero občianskych združení pôsobiacich od Obchodnej cez Blumentálsku ulicu, až po Trnavské mýto. Ďalšia podobne silná skupina je aj okolo Tabakovej ulice a Staromestskej knižnice. Intenzívne komunikujeme aj s OZ-tkami, ktoré sa zaoberajú pomocou ľudí bez domova, ako napríklad Stopa a Vagus. Vidíme, že riešenie v budúcnosti pre mestá bude práve v podpore komunít.

Na Obchodnej sa v poslednom čase stalo viacero brutálnych incidentov – streľba, bitky, aj smrť Filipínca. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Staré mesto má už v určitých zónach spravené rezidentské parkovanie, prípadne sa na nich počas najväčšieho náporu platí parkovné. V súčasnosti Petržalka spúšťa pilotný projekt rezidentského parkovania, k nej sa má pridať aj Nové Mesto a Ružinov. Vy ste o takejto možnosti neuvažovali?

-Keďže všetci poslanci mestského zastupiteľstva schválili, že v roku 2021 zavedie Bratislava celomestskú parkovaciu politiku, mne sa zdá takýto nápad pre Staré Mesto ekonomicky nevýhodný. A to z dôvodu, že ide o krátke obdobie, na ktoré by bolo potrebné investovať financie do rozvoja projektu. A tým, že je krátkodobý, nemá možnosť priniesť benefity. Máme tu rezidenčné parkovanie, s ktorým je veľká spokojnosť. Neprináša do pokladnice samosprávy financie z parkovania nerezidentov, ale obyvatelia Starého Mesta sú s takýmto parkovaním spokojní. A to aj z dôvodu, že v Starom Meste má Bratislavská parkovacia služba (BPS) vyhradenú spoplatnenú zónu. Tá funguje na podobnom princípe, ako bude tá schválená celomestská. Staré Mesto sa tak nebude púšťať do individuálneho projektu – minimálne do roku 2021.

Čo bude pre vašu mestskú časť znamenať spustenie celomestskej parkovacej politiky? Čo budete musieť urobiť nanovo, čo naopak prerobiť?

-Parkovacia politika mesta absolútne zmenila koncepciu oproti parkovacej politike bývalého vedenia mesta. Mesto prebralo nad tým všetky záväzky. My si počkáme, čo mesto (teda magistrát) ponúkne. Tie zóny, ktoré dávame spracovávať, by už mali byť v súlade so schváleným Všeobecne záväzným nariadením (VZN). Magistrát by ich mal našej mestskej časti preplatiť za projektové dokumentácie dopravného značenia.

Staré Mesto je oproti iným mestským častiam výrazne popredu. Kedykoľvek vieme rezidenčné zóny spoplatniť a zareagovať. Myslíme si však, že rok ako prechodné obdobie, je ideálny čas, aby sa zaviedla mestská parkovacia politika ako celok. Avšak, chápem krok Petržalky, že spustila tento pilotný projekt, keďže nemá vybudované žiadne rezidentské parkovanie. Tým, že celomestská parkovacia politika sa má spúšťať v roku 2021, ide o podstatnú časť funkčného obdobia starostov mestských častí. My v Starom Meste pokračujeme v tom, čo máme. Avšak s tým, že intenzívne rokujeme s BPS ako zriaďovateľom rezidenčných zón a hľadáme benefity pre Staromešťanov. Vyjednali sme ceny z pôvodných 60 eur, ktorú si určila BPS na 39 eur, čo je cena v súlade s celomestskou parkovacou politikou. Rovnako vyhradíme 10-percent parkovacích miest, ktoré budú po 17:00 len pre rezidentov. Staromešťania to totiž od nás žiadali, pretože tí, ktorí žijú v spoplatnenej zóne, sa cítili znevýhodnení oproti tým, ktorí žijú v nespoplatnenej. Tieto rokovania prebehli, zmluva je dohodnutá a schválená staromestkým zastupiteľstvom. Nebudeme tak mať občanov dvoch kategórií.

Čo by ste na mieste primátora Matúša Vallo v téme parkovacia politika spravili inak? 

-Ja by som tomu dala šancu, aj keď si myslím, že parkovacia politika, kde mali mestské časti väčšie právomoci, bola pre Bratislavu efektívnejšia. Nedá sa jedným VZN-kom namiešať jednotný systém od Starého Mesta až po Rusovce či Devín a ešte v nútenej správe. Ale, ako som povedala, dávam tomu šancu.

Zastupiteľstvo vašej mestskej časti na prvýkrát neschválilo parkovaciu politiku ako takú. Čo bolo hlavným dôvodom? 

-Ten, ktorý bol ako prvý predložený na rokovaní miestneho zastupiteľstva, absolútne vylučoval mestské časti zo zriaďovania zón. Nijako neboli ukotvené, padali a stáli na osobnom ústnom prísľube pred verejnosťou. Naozaj si vážim prístup staromestských poslancov, ktorí povedali, že za tak postavený dokument sa zahlasovať nedá. Dospeli sme k tomu, že parkovacia politika, ktorá bola schválená na mestskom zastupiteľstve, už zo zriaďovania zón mestské časti nevylučuje. A to je obrovský postup, ktorý sa podaril Starému Mestu. Zmenilo sa aj financovanie, kde má naša mestská časť špeciálne postavenie. Staré Mesto, ako najzaťaženejšia mestská časť, predsa nemôže byť najstratovejšie. Tým pádom máme ináč prerozdelené percentá z výnosov.

Staré Mesto je jedna z hlavných mestských častí, kde je problém s parkovaním. Pomôže parkovacia politika s týmto dlhodobým problémom?

-Myslím si, že áno. Už dnes sa dá veľmi silne vnímať iný pohľad na osobnú individuálnu dopravu. Vnímam to aj vo svojom okolí, že ľudia, ktorí mali dve-tri autá na domácnosť, sa ich zbavujú a majú iba jedno. Už iba tento trend spôsobí, že parkovacích miest by malo byť viac. A ak sa naozaj začne spoplatňovať nerezident, tak si ich veľa z nich zrejme rozmyslí, či sa do miesta práce nedopraví iným spôsobom. Možno to príde až do takého stavu, že v Bratislave bude zavedený carsharing, prípadne iné formy, ktoré by mohli vyriešiť dnes možno neriešiteľnú otázku lúsknutím prsta.

Ako vnímate ceny za parkovacie karty?

– Hlavným cieľom je práve redukovať počet áut. Z toho dôvodu je cena za druhé, či tretie auto taká vysoká. Neviem, ako sa na to bude pozerať prokurátor, to už nechám na neho. Avšak my sme oproti politike predchádzajúceho vedenia úplne ustúpili od modelu viazania na byt. Uvidíme, ako sa na to budú pozerať občania, že ten, kto príde prvý, bude mať to “lacné” parkovanie. Myslím si, že cena 39 eur za rok je úplne reálna. Ide v podstate o menšiu sumu, akú by majiteľ auta platil za využívanie verejného priestranstva, či prenájmu garáže.

Sprvu sa mala parkovacia politika spustiť už o rok. Nakoniec to má byť najneskôr koncom apríla 2021. Nemôže sa tým pádom stať, že by ju niektorá mestská časť nezaviedla v obave, aby nestratilo jej vedenie voličov?

-Ak sa spustí v tom danom termíne, tak je reálne stále mať benefity z parkovacej politiky. Horšie bude, ak sa ani tento termín nestihne dodržať. Potom by hrozilo riziko, že ďalšie štyri roky bude Bratislava bez akejkoľvek regulácie parkovania. A ide o jediné krajské mesto, ktoré nemá zavedenú reguláciu parkovania. Ak teda nepočítame BPS.

Parkovanie v Starom Meste je problém. Podľa Aufrichtovej však parkovacia politika môže pomôcť. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Na sociálnych sieťach sa dlhodobo rieši problém s dopravou – obyvateľom chýbajú cyklotrasy, kritizujú schválenú rezidentskú politiku. Napríklad zdravotné sestry sa obávajú, že to dospeje až do takého stavu, že pracovníčky z iných kútov Slovenska sa radšej presťahujú naspäť. Neobávate sa takéhoto trendu?

-V Starom Meste je už teraz problém nájsť kvalifikovanú pracovnú silu ako kuchárky do školských jedální, opatrovateľky a podobne. Podľa mňa, ak parkovacia politika vyjde, tak sa s ňou celé mesto vysporiada. Horšie bude, ak nevyjde. Nastala by totiž situácia, ktorej sme chceli predísť, a to, že by každá mestská časť mala pri parkovacej politike svoje vlastné podmienky.

Nedávno ste schválili na miestnom zastupiteľstve staromestský program na roky 2019-2022. O čom je? 

-Staromestský program sa tvoril približne pol roka s tým, že došlo k spojeniu všetkých vízií poslancov a vedenia staromestskej samosprávy do jedného dokumentu. Ten bol, až na jedného poslanca, takmer stopercentne schválený. V súčasnosti do novembra pripravujeme akčný plán, ktorý by už mal aj finančné krytie a externé zdroje, z ktorých by sa to dalo realizovať – ako európske fondy, župa, rovnako aj ministerstvá majú rôzne podporné programy. 

Na mestskom zastupiteľstve ste presadili nízkoemisné zóny vo vašej mestskej časti. Čo bolo ich hlavným zámerom?

-Nízkoemisné zóny si vyžadovali zmenu Štatútu hlavného mesta, ktorý bol platný. Totižto, od roku 2016 platí v rámci prenesenia možností Európskej únie možnosť zriaďovať nízkoemisné zóny v rámci celého Slovenska. Čiže všetkým mestám a obciam bola táto možnosť daná. Nastavenie štatútu do júnového zastupiteľstva hlavného mesta však bolo nenaplniteľné. A to z dôvodu, že hlavné mesto má v správe cesty I. a II. triedy a nízkoemisné zóny by sa mali zriaďovať na cestách III. a IV. triedy. Zmenou štatútu a zavedením možností zriadiť nízkoemisné zóny v Bratislave sledujeme jednu vec – dať mestským častiam možnosť zamyslieť sa nad tým, či toto opatrenie je riešením pre Bratislavu. Tým, že sme najatakovanejší v rámci dynamickej aj statickej dopravy, pristupujeme do projektu meraní kvality ovzdušia. Na základe výsledkov sa rozhodneme, či nízkoemisná zóna je pre Staré Mesto tým správnym riešením.

Je Bratislava práve takým mestom, kde by malo byť centrum mesta uzatvorené pre autá?

-Ono sa to už v podstate udialo. Pamätám si, že po Panskej ulici chodili v minulosti autá, no pristúpilo sa k riešeniu, ktoré v tom čase muselo byť veľmi bolestné. Áno, má zmysel sa zamýšľať nad tým, ako regulovať a obmedziť dopravu v hlavnom meste a prejsť na hromadné, alebo alternatívne formy dopravy. Avšak, samozrejme s citom a s prihliadaním na život občana a jeho potreby.

Samozrejme, celý zámer nízkoemisných zón je obmedzenie tranzitu. Rezident, ktorý žije v danej zóne, má výnimku, a aj keď vlastní 40-ročné dieselové auto, ktoré nespĺňa požadovanú normu, sa môže v rámci mestskej časti pohybovať a parkovať v nej.

Očakávate, že v budúcnosti by sa k vášmu zámeru mohli pridať aj iné mestské časti?

-Táto téma už hneď po predstavení zámeru zaujala starostu Nového Mesta či Rače. Naopak, niektorí to vnímali ako obmedzenie prepravy na cestách I. a II. triedy, čo nie je možné. Obchádzkové trasy musia byť umožnené aj ľuďom, ktorí z akýchkoľvek dôvodov nespĺňajú emisnú normu a nemôžu si kúpiť nové auto, ktoré by ju už spĺňalo.

Na konci júna ste sa na sociálnej sieti “sťažovali” na postupy pri hlasovaní o tejto téme poslancami z teamu Vallo. Tí pred niekoľkými mesiacmi prv opustili rokovaciu miestnosť a následne zablokovali hlasovanie. Ako vnímate toto konanie?

-Nízkoemisné zóny boli v tomto ich konaní nevinne. Išlo o reakciu na odmietnutie parkovacej politiky v pôvodnom znení. Išlo o bod, ktorý bol pred hlasovaním o nízkoemisných zónach. 

Zmenilo sa postupom času ich správanie?

-Áno, zmenilo. Intenzívne rokujeme na nastavení podmienok komunikácie celého zastupiteľstva. Dôkazom toho, že sa vieme dohodnúť, je aj Staromestský program. Osobne si myslím, že sa lepšie pracuje na základe koncepcie a plnenia si nastavených dohodnutých podmienok, ako na základe emócií a voľného výkladu toho, s čím je človek spokojný, a s čím nie.

Ako sa vám spolupracuje s primátorom Matúšom Vallom?

-V rámci osobných stretnutí jeho prácu vnímam veľmi pozitívne. Je tam vôľa v to dosiahnuť istý pokrok pre Bratislavu, aj Staré Mesto. Inou vecou sú napokon reálne výstupy, ktoré sú niekedy trochu iné, ako bolo povedané na osobných stretnutiach. Dávam tomu však šancu. Tá zmena, po ktorej volal ľud v posledných komunálnych voľbách, sa musí nastaviť dôverou. Ak však bude dlhodobo pretrvávať nesúrodosť medzi reálnymi výsledkami a sľubmi, tak to určite pomenujeme a nenecháme to tak.

Viete uviesť aj nejaký príklad, kedy sľuby boli iné ako práca?

-Ako taký aktuálny príklad je práve už spomínaná Židovská ulica. Ide o čisto chybný postup predchádzajúceho vedenia. Na jednej strane sú obyvatelia ulice, ktorí sa vyjadrili, že to parkovanie tam chcú mať, čo im dávajú za pravdu všetky potrebné inštitúcie a sú tak v práve, na druhej strane je magistrát. Ten žiada, aby sa pokračovalo v myšlienke, že autá na Židovskú ulicu netreba vracať. Následne sa natíska otázka, ako je možné sa s touto situáciou vysporiadať. Všetko je splnené k tomu, že nároky ľudí, ktorí spísali petíciu, sú oprávnené. Tak prečo musí starosta túto možnosť vylúčiť? Budeme naďalej hľadať cestu k tomu, aby boli vypočuté hlasy petičiarov, a aby sme nemuseli danú pešiu zónu rušiť.

Aké sú vaše plány do budúcna?

-V prvom roku od nástupu do funkcie sa prakticky len naprávajú chyby po predchádzajúcom vedení. Intenzívne sa pracovalo na nastavení koncepcií a Staromestského programu, ktoré presne určia naše plány do konca funkčného obdobia. Z rozvojových plánov to je určite nábrežie a jeho sfunkčnenie a vytvorenie kvalitného verejného priestoru aj s rôznymi aktivitami. Z oblasti školstva to je napríklad zlepšenie kvality základného školstva, ktoré je v kompetencii mestskej časti, rovnako dobudovanie kapacít materských a základných škôl. V sociálnej oblasti to je napríklad dobudovanie zariadenia pre odkázaných občanov Starého Mesta.

VIDEO Staromešťania sa cítia utláčaní