BRATISLAVA – Od februára zasadla do kresla šéfa Kunsthalle Bratislava (KHB) nová posila. Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) vymenovala za riaditeľa Jena Kratochvila a ako uviedla, očakáva mnohé zmeny. Inštitúcia má za sebou krátku, no spletitú cestu. Dnes je jej hlavným poslaním odborne a cieľavedome prezentovať súčasné vizuálne umenie. Najnovšie môžeme vidieť napríklad konšteláciu siedmich škodoviek zaparkovaných v slepej ulici pred budovou inštitúcie, pod ktorou je podpísaný Roman Ondak.
Ministerka kultúry Milanová rozhodla. Po výberovom konaní a následnom odporučení výberovej komisie vymenovala od 1. februára na pozíciu riaditeľa KHB Jena Kratochvila. „V súvislosti s vymenovaním nového riaditeľa očakávam nový impulz pre inštitúciu, ktorá bude reflektovať aktuálne spoločenské dianie formou výstavných a vzdelávacích aktivít o súčasnom vizuálnom umení,“ uviedla Milanová.
Postúpili iba traja
Ministerstvo kultúry vyhlásilo výberové konanie 24. októbra 2020 a záujemcovia mali na prihlásenie sa rovný mesiac. Urobiť tak mohli do 24. novembra 2020. O post riaditeľa KHB sa spolu s Kratochvilom uchádzali Alena Minns, Lucia Gavulová a Nina Vrbanová. Spolu museli prejsť tromi kolami. Rozhodujúce bolo to posledné. Konalo sa 17. a 18. decembra 2020. Malo dve časti: neverejné a verejné vypočutie. Počas neverejného vypočutia 7-členná výberová komisia každého kandidáta oboznámila s výsledkami kontroly referencií z jeho doterajšej kariéry. Zaujímala ich tiež prax a skúsenosti. Po ňom sa Alena Minns rozhodla z výberového procesu odstúpiť a do verejného vypočutia postúpili zvyšní traja uchádzači.
Na rad prišla aj verejnosť. Popritom ako kandidáti predstavili svoje projekty rozvoja a riadenia KHB, ľudia kládli otázky prostredníctvom elektronickej aplikácie. Po vypočutí zostavila komisia poradie kandidátov a odporučila ministerke najvhodnejšieho – Jena Kratochvila. ,,Má nadšenie, inovatívnosť a kreativitu na to, aby ako budúci riaditeľ KHB, vedel využiť potenciál organizácie a posunúť ju ďalej. Jednak otvoriť ju širšej verejnosti v rámci Slovenskej republiky, ako aj veľmi žiadanej medzinárodnej a európskej spolupráci,” povedala jedna z členiek komisie Lucia Kišš. Zdôraznila však tiež jeho neskúsenosť v riadiacich pozíciách a neznalosť slovenskej legislatívy. Jeho snaha ho ale zaujala. ,,Je však potrebné, aby obmedzil svoju pedagogickú a kurátorskú činnosť v Prahe, presťahoval sa do Bratislavy a venoval sa KHB na 100 percent,” dodala.
Na prvý pohľad
Aktuálne slepú ulicu pred Kunsthalle Bratislava zdobia škodovky. A nie je to náhoda. Roman Ondak totiž reinštaloval po dvadsiatich rokoch svoje kultové dielo SK Parking. Výstava potrvá do 14. marca a tvorí ju už spomínaná konštelácia siedmich škodoviek zaparkovaných v slepej ulici pred budovou inštitúcie.
Autor pozýva zamyslieť sa nad tým, čím je ešte dnes, a zároveň na tejto ulici, toto dielo aktuálne. Je to práve stále existujúcou priepasťou medzi Východom a Západom? Dielo otvára otázky o procese tzv. dobiehania Západu. ,,Ondak tu radikálne, a zároveň celkom nenápadne, zvýraznil nerovnomerne rozdelené mocenské vzťahy ovládajúce umelecké scény i celú geopolitickú realitu, v ktorej krajiny bývalého Západu užívali a dodnes užívajú vyšší status a privilégiá ako ostatní,” uvádza kurátorka Lýdia Pribišová. Priepastný rozdiel v sebavedomí, jazykovej vybavenosti, v ekonomických možnostiach i vzdelaní sa ukázal ako obrovský a dodnes sa s ním bývalý východný blok vyrovnáva.
Nervózna Viedeň
Škodovky boli pôvodne vystavené v roku 2001 v rámci výstavy Ausgeträumt… (Dosnívané…) vo viedenskej Secession. Výstava mapovala umenie východnej Európy desať rokov po páde železnej opony.
Zaparkované škodovky v centre Viedne okoloidúcich znervózňovali, vyvolávali asociácie nebezpečenstva, ilegality, čierneho trhu, šmeliny, ktorá sa v tom čase rozmáhala na periférii Viedne. ,,Celá akcia vtedy prebehla aj vďaka pomoci mojich priateľov, ktorí mi pomáhali škodovky nájsť a aj odšoférovať do Viedne. Na druhej strane bola skupina priateľov z viedenského Secessionu, ktorí tento nápad podporili a dali mu priestor. Malé revolúcie musíme spoločne zažínať takmer každý deň, ak chceme, aby sa veci zmenili k lepšiemu,” zdôraznil Ondak.
Socialistické budovy
Pozornosť púta tiež paralela, ktorá je aktuálna aj dnes v súčasnej Bratislave. Autá parkujú na exponovanom privilegovanom mieste v centre mesta, kde môžu parkovať iba vyvolení. ,,Podobne to bolo i vo Viedni, a aj práve preto škodovky vyvolávajú otázky, nevôľu, ale aj zvedavosť. Dielo je kontroverzné tentokrát z pohľadu verejnej diskusie o parkovacej politike mesta tým, že je situované práve na Treskoňovej ulici v centre Bratislavy,” uvádza KHB.
Výstava je pálčivá aj v kontexte fungovania štátnych kultúrnych inštitúcií na Slovensku. Tie ešte dnes pôsobia často ako z obdobia socializmu či tesne po ňom. ,,Toto je aj prípad Kunsthalle Bratislava sídliacej v Dome umenia, ktorý je prepojený s praktikami bývalého režimu par excellence. I samotná Kunsthalle funguje v rámci ťažkopádnych byrokratických mantinelov verejnej správy, ktoré sú častokrát ťažko zlučiteľné s potrebami a ideálom dynamickej progresívnej prevádzky, ktorá sa od nej očakáva. Dedičstvo starého socialistického režimu dosiaľ neopustilo ani jej budovu. Mnohé jej zákutia a fungovanie dýchajú atmosférou časov, do ktorých sa datuje výroba prezentovaných škodoviek,” doplnila kurátorka výstavy.
Turbulentné časy
Kunstahalle si za posledné obdobie prešla mnohými zmenami. V roku 2014 inštitúcia dostal názov KHB. ,,Vznikla z rozhodnutia Ministerstva kultúry SR k 1. januáru 2014 ako výsledok dlhoročných iniciatív výtvarníkov a teoretikov, ale aj širšej kultúrnej verejnosti za vytvorenie reprezentatívneho výstavného priestoru v hlavnom meste Slovenska,” uviedla KHB. Najskôr bola založená ako Slovenské centrum vizuálnych umení (SCVU) a organizačne spadala do štruktúry Národného osvetového centra (NOC). Od júla 2016 bola úsekom Slovenskej národnej galérie (SNG) s osobitným štatútom. Nakoniec sa na popud kultúrnej obce k 1. januáru 2020 stala samostatnou štátnou príspevkovou organizáciou rezortu kultúry pod oficiálnym názvom Kunsthalle Bratislava.
V súčasnosti funguje ako organizácia, ktorej hlavným poslaním je odborne a cieľavedome prezentovať súčasné vizuálne umenie v celej jeho šírke a rozmanitosti, systematicky ho mapovať, odborne reflektovať a sprístupňovať domácemu, ako aj zahraničnému publiku. Jedným z cieľov činností KHB je aj medzinárodná podpora a zviditeľnenie slovenského umenia v zahraničí. Sídli vo výstavných, ako aj administratívnych priestoroch Domu umenia v epicentre Bratislavy.
