BRATISLAVA – Dopravná situácia v Bratislave a okolí je už roky najväčším problém hlavného mesta. Nedostačujúce parkovacie miesta, katastrofálna cestná infraštruktúra a denno-denné nekonečné hodinové kolóny otravujú nielen vodičov. Situácia sa mala zlepšiť po dokončení projektu diaľnice a rýchlostnej komunikácie D4R7. No všetko je inak a na najbližších päť rokov tak budú šoféri aj obyvatelia Bratislavy potrebovať poriadne pevné nervy.
Najdôležitejšia križovatka, ktorá mala prepojiť diaľnice D1D4 a tým komplexne odľahčiť, zjednodušiť a zrýchliť dopravu v Bratislave najbližších päť rokov nebude. Nie tri ako hovoril minister doprava Andrej Doležal, ale neskutočných päť rokov. Pritom iba súkromné investície PPP projektu pre D4R7 dosahujú takmer jednu miliardu eur, v čom je zahrnuté financovanie, projektovanie, výstavba, prevádzka a údržba. Štát bude koncesionárovi počas tridsiatich rokov postupne uhrádzať platby za dostupnosť úsekov, vrátane stavebných nákladov v objeme 858 miliónov eur. O škandalóznom nedokončení obchvatu Bratislavy, križovatke D1D4, sme sa rozprávali s motoristickým odborníkom a redaktorom magazínu TOPSPEED.sk Alexandrom Štefucom.
Aká je aktuálna situácia okolo dokončenia križovatky D1D4?
– Všetky informácie nie sú úplne presné, nik nevydal jasné stanovisko. Aj keď sa minister dopravy vyjadril k užívaniu križovatky D1D4 v horizonte troch rokov. Aj keď je pravda, že ja som mal už minimálne pol roka informácie, že tá križovatka tak skoro nebude, že nie je ani len naplánovaná. Väčšina Slovákov a užívateľov diaľničnej siete ani len netuší, že sa tu stane ojedinelý jav, že my síce bude mať dokončený obchvat D4R7, ale že samotná diaľnica D4 nebude fyzicky prepojená s diaľnicou D1. Čo je svetový unikát. Až v stredu 25.augusta sa na tlačovej konferencii generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Tlapa vyjadril. Po otázkach novinárov, ako je to s dokončením križovatky D1D4, jednoducho stratil nervy a povedal, že do piatich rokov nie je reálne, že sa to stane. Taký je stav. Nemáme momentálne ani zhotoviteľa, ani vysúťaženého, ani nemáme stavebný plán, ktorý by sa eventuálne mohol nedodržať alebo posunúť. My nevieme kto to bude robiť, za koľko, lebo do celého procesu mal vstúpiť aj Útvar hodnoty za peniaze, čo spôsobí ďalšie zdržanie a my preto vôbec nevieme, kedy bude táto križovatka hotová. Treba si totiž uvedomiť, že súčasťou tejto križovatky je úprava celej diaľnice až po Trnavu. Lebo keď sa má urobiť križovatka D1D4, potom sa musí urobiť celá diaľnica, o ktorej sa takisto diskutuje už aspoň päť rokov. Ako má vyzerať, koľko má mať pruhov, či majú byť kolektory, čiže paralelné komunikácie, ktoré zberajú dopravu z okolitých obcí. Preto je to také zložité, lebo samotné napojenie diaľnice D1 na D4 je otázka iba pár mesiacov. Zhotoviteľ už totiž urobil všetky tie vetvy, ktoré sú vidieť aj na fotografiách, ale chýba už iba kľúčové dopojenie.
Kto je zodpovedný a vinný za aktuálny stav?
– Vinníkov môžeme hľadať dlhodobo a neodvážim sa povedať ani meno, ani obdobie, ani vládu, lebo to by chcelo veľmi veľké dokazovanie. Vinný je každý, kto do toho mal za uplynulých päť rokov čo povedať. Jednoducho, či odkladanie, zmena koncepcie diaľnice D1, zmena koncepcie kolektorov, zmena výškového napojenia diaľnice prebiehali príliš dlho. Hovorí sa o zástupcovi miestnej samosprávy, ktorý vyjadroval záujem obyvateľov predmetnej obce nezvyšovať diaľnicu a križovatku, čiže aj lokálne záujmy všetko skomplikovali. Paradoxne iný lokálny záujem pri neďalekej križovatke Triblavina nebol problémom, keďže táto súkromná investícia sa zrealizovala a križovatka bude funkčná a je hotová. Nuž a to zo sebou prináša jedno veľké riziko. Na križovatke Triblavina budú totiž vozidlá schádzať z diaľnice D1 a po ceste číslo 61, čiže po Seneckej ceste, pôjdu smerom na Bratislavu a na priľahlé obce a odtiaľ na výjazd na diaľnicu D4 v Ivanke pri Dunaji. Už dnes je táto cesta extrémne vyťažená a neprejazdná. Potom to už bude takmer nemožné.
Čo to spôsobí v doprave pre všetky spádové obce v tejto oblasti, čo je približne 100 tisíc ľudí?
– Zatiaľ máme prázdniny, dovolenkové obdobie. Ale už sme videli, čo spôsobil semafor pri logistickom centre, spustený podľa neexistujúcich pravidiel, neidentifikovateľným majiteľom a správcom, čo to spôsobilo v doprave. Aj bez semaforov tam bol doprava maximálne prehustená, kde boli hodinové zdržania. Ak teraz začnú motoristi prichádzajúci do Bratislavy vchádzať na Seneckú cestu stane sa jedno. Vodiči zistia, že je cesta neprejazdná a v momente, keď bude neprejazdná, tak sa tam doprava zastaví a oni pôjdu ďalej po diaľnici a doprava sa zastaví v meste. Odpoveď čo s tým nemá nik. Aj keď na tlačovke sedel riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu, ani on nemal víziu čo s tým, či nedovoliť minimálne schádzať z diaľnice kamiónom a nákladnej doprave na Seneckú cestu. Dať tam zákazovú značku. Obmedziť možnosť, aby Seneckú cestu mohli využívať úplne všetci. To, čo sa stane, sa nedá normálne definovať. Jednoducho sa tam premávka zastaví.
Čo čaká šoférov v Bratislave okolí od septembra?
– Doprava je ako voda, vždy sa nejakým spôsobom rozleje do okolia. Najmä ak bude hotová rýchlostná cesta R7 a bude spojazdnený Lužný most smerom na Jarovce, čím sa juhozápadne obíde Bratislava. Aj smer na Dunajskú Stredu. D4R7 budú využívané aj za cenu, že šoféri si radšej nadídu o pár kilometrov viac, ako stať hodiny v kolónach. Najmä ak bude hotový a funkčný úsek D4 Rača, čo je otázka pár týždňov. Z Petržalky, Jaroviec, Rusoviec do Rače alebo na smer Dunajská Streda by to malo byť v poriadku. Ale zmysel celého tranzitu tak ako bol navrhnutý z východu na severozápad, tak to nebude možné. Pritom ide o najväčší dopravný projekt v Európe.
Dokonca sa malo uvažovať o posunutí križovatky D1D4 na iné miesto, mal to navrhnúť Útvar hodnoty za peniaze. Sú tieto informácie pravdivé?
– Je to veľmi zákulisná informácia, ktorú som osobne počul, pretože Útvar hodnoty za peniaze chcel zásadným spôsobom tak, ako je jeho úlohou, znížiť náklady, ale neviem si predstaviť, ako v tomto štádiu prípravy a rozostavanosti projektu by to pomohlo znížiť náklady. Možno existuje nejaké iné riešenie, ale to sa malo riešiť pred piatimi rokmi a nie dnes.
Zhotoviteľom diaľnice D4R7 je konzorcium na základe PPP projektu a investorom križovatky D1D4 je Národná diaľničná spoločnosť? Kto bude dostávať od štátu peniaze za zhotovenie celého projektu, aj keď nebude komplet hotový, funkčný a využívaný, konzorcium?
– To je absolútny škandál, že budeme platiť za dielo, ktorého základným a najdôležitejším zmyslom malo byť ako vyriešiť tranzit okolo Bratislavy. Aj keď ešte nie Karpatským tunelom, čo je obrovská vízia na najbližšie roky. Tak tento základný princíp nebude naplnený a napriek tomu budeme už koncesionárovi platiť. Nehovoriac o tom, ako po prevzatí vlády nový minister dopravy mal čas uvažovať ako rozobrať násyp pri Jarovciach, pre jeho neekologickosť. To bolo jeho prvé závažné opatrenie v projekte D4R7. Rozobrať násyp plný škodlivého azbestu. Potom napokon pristúpil a súhlasil s tým, že sa to má nejak podporiť, vylepšiť, využiť rôzne injektáže, aby sa to nerozpadávalo. Vedel o probléme D4R7 a preto som prekvapený, že rovnako dôrazne, ako sa zaoberal problémom pri Jarovciach neriešil problém na opačnom konci, ktorý je ďaleko vážnejší. Ekológia je fajn, ale tu ide o systémový problém. Veď tu ide o celoštátny záujem a priority.
(V redakcii máme aj vyjadrenie Útvaru hodnoty za peniaze k tejto téme, v ktorom sa uvádza. „Útvaru hodnoty za peniaze nikdy o posunutí križovatky neuvažoval, ani to neodporúčal. Naopak, vo svojom hodnotení uvádzame, že výstavba križovatky D1 a D4 nemá relevantnú alternatívu. Je vo verejnom záujme, aby sa stavba dokončila čo najskôr. Aj preto Útvaru hodnoty za peniaze už v júni 2020 upozornil ministerstvo dopravy a Národnú diaľničnú spoločnosť, že podľa platných zákonov je nutné urýchlene zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti projektu. Národná diaľničná spoločnosť ju zverejnila až v apríli 2021.)
O vyjadrenie sme požiadali aj Národnú diaľničnú spoločnosť a Ministerstvo dopravy. Článok budeme po ich reakcii aktualizovať