BRATISLAVA – Situácia okolo podzemných vôd v okolí Bratislavy a to najmä v obci Rovinka je už roky mimoriadne kritická. Voda v studniach je zdravotne riziková a nie je vhodná na pitie, umývanie a dokonca ani na polievanie záhrad.
Aj podľa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva je voda v studniach v Rovinke kontaminovaná. „Vodu z individuálnych studní považujeme, vzhľadom na vyššie uvedené, za dlhodobo nevhodnú na pitné účely, varenie, prípravu stravy i osobnú hygienu respektíve z hľadiska uplatnenia princípu predbežnej opatrnosti aj za zdravotne rizikovú. Čo sa týka využívania vlastných studní na závlahy a polievanie záhradiek, kontrola kvality vody na tento účel nie je v pôsobnosti regionálneho hygienika. Ich používanie je na vlastné riziko majiteľov individuálnych studní. Odporúčame ju využívať iba na polievanie okrasných rastlín a kultúr (trávniky, živé ploty), respektíve zeleninu konzumovať iba pri polievaní vodou z verejného vodovodu,“ povedala Katarína Nosálová, hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava.
O vyjadrenie sme preto požiadali aj obec Rovinka. „Povinnosť zabezpečiť zásobovanie obyvateľov vodou patrí k základným povinnostiam obcí, ktorá vyplýva zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Verejné vodovody prevádzkujú odborne spôsobilé osoby, najmä veľké vodárenské spoločnosti a obce, ktoré sú za kvalitu pitnej vody a jej kontrolu zodpovedné. Obec Rovinka je zásobovaná pitnou vodou prostredníctvom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti,“ povedala Veronika Basta predsedníčka Komisie ochrany životného prostredia a verejného poriadku a poslankyňa Obecného zastupiteľstva v Rovinke.
ŠOKUJÚCE ZISTENIA: Voda v studniach pri Bratislave je silne znečistená a zdravotne extrémne riziková
Zároveň dodala, že obec už v roku 2019 v spolupráci so združením Za našu vodu realizovali environmentálny rozbor pitnej vody, ktorá bola odobratá dňa 11. júla 2019 na Obecnom úrade v Rovinke. „Voda bola podrobená komplexnej environmentálnej analýze. Všetky stanovené látky spĺňali limity určené pre ukazovatele pitnej vody v zmysle Vyhlášky 247/2017 Z.z. Rozbory vody vo švédskom laboratóriu potvrdili prítomnosť mikroplastov v pitnej vode vo veľkosti 75 mikrometrov, aj keď len osem častíc na liter. Tie podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v takomto množstve zatiaľ nepredstavujú zdravotné riziko, otázny však zostáva ich pôvod.“ Veronika Basta zároveň odpovedala aj na otázky okolo situácie s vodou v Rovinke.
Aká je situácia s kontamináciou vody v studniach v obci Rovinka?
BASTA: Pokúšame sa obyvateľom obce vysvetľovať, že za studne pre individuálne zásobovanie sú zodpovední ich vlastníci. Obec nemá databázu rozborov vody v individuálnych studniach. Ľudia si často robia rozbory zadarmo, ale tie nemajú veľkú výpovednú hodnotu – najmä ak sa bavíme o pitnej vode, ktorá musí spĺňať prísne požiadavky na jej kvalitu analýzou viac ako 70 ukazovateľov. Ľudia, ktorí vodu zo svojich studní pijú či inak využívajú na priamu konzumáciu, by si mali dať robiť rozbory studňovej vody podľa Vyhlášky č. 247/2017 Z. z. – Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou. KATALÓG NEBEZPEČENSTIEV A NEBEZPEČNÝCH UDALOSTÍ PRE VLASTNÝ VODNÝ ZDROJ, ktorý má Úrad verejného zdravotníctva SR zverejnený na svojej webovej stránke, máme zverejnený aj my na webovej stránke obce https://obecrovinka.sk/voda/ . Nutnosť sledovania kvality vody na konzumáciu sa snažím komunikovať aj prostredníctvom sociálnych sietí.
Je voda z individuálnych studní v danej oblasti stále dlhodobo nevhodná na pitné účely, varenie a prípravu stravy či osobnú hygienu, respektíve je z hľadiska uplatnenia princípu predbežnej opatrnosti považovaná aj za zdravotne rizikovú?
BASTA: V stanovisku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 24.08.2021, ktoré som vyžiadala na základe poverenia obce a ktoré sme podložili aj protokolmi z rozborov vody zo strategicky vybraných studní a vody z jazier v katastri obce Rovinka. V predmetnom stanovisku, ktoré máme zverejnené aj na webovej stránke obce, sa uvádza, že “vodu z individuálnych studní v danej oblasti považujeme za dlhodobo nevhodnú na pitné účely, varenie a prípravu stravy i osobnú hygienu, respektíve z hľadiska uplatnenia princípu predbežnej opatrnosti aj za zdravotne rizikovú”.
Bolo zistené akým spôsobom bola voda v studniach kontaminovaná a odkedy trvá tento stav?
BASTA: Do zdrojov podzemnej vody prenikajú nebezpečné látky z priemyselnej aj poľnohospodárskej činnosti a nelegálnych skládok rôzneho druhu odpadu. Ohrozuje ich tiež ťažba štrku, a aj nekontrolovaný urbanistický rozvoj obce a s ním súvisiaca nedostatočná kapacita kanalizačných sietí budovaných po spustení vodného diela Gabčíkovo v rokoch 1992-1994 a limitovaná kapacita Čističky odpadových vôd Hamuliakovo. Scenáre ohrozenia množstva a kvality podzemnej vody z existujúcich zdrojov v Bratislavskom samosprávnom kraji sú uvedené v dokumente z roku 2012 nazvanom HODNOTENIE PILOTNÉHO ÚZEMIA Z VODOHOSPODÁRSKEHO HĽADISKA (autori: Ing. Alena Trančíková – RNDr. Anton Vojtko), sa žiaľ naplnili. Ide o časté nedodržiavanie obmedzujúcich a zakázaných činností majiteľmi nehnuteľností (napríklad priepustné žumpy a trativody zo septikov), podnikateľskými subjektmi, neregulovaná výstavba, nekompetentné rozhodnutia orgánov miestnej samosprávy a verejnej správy nerešpektujúce platné vodoprávne rozhodnutia, prírodné zákonitosti, ekologické riziká, presadzovanie osobných, prípadne skupinových záujmov na úkor verejného záujmu, zmeny pôvodného využívania pozemkov prostredníctvom účelových zmien územných plánov, nedostatočnosť platnej legislatívy pri zabezpečovaní celospoločenského záujmu, či vplyv klimatických zmien, sprevádzaných dlhodobými suchými obdobiami.
Aké zdravotné riziká môže spôsobovať kontaminovaná voda zo studní v Rovinke?
BASTA: Tu by som jednoznačne nechala priestor na hodnotenie orgánom verejného zdravotníctva. Môžem všeobecne povedať, že zdravotné následky znečistenia chemického pôvodu sa väčšinou neprejavia hneď. V podzemnej vode SHMÚ identifikoval naftalén (2019), vinylchlorid (2020) a aj atrazín (2017). Mikrobiologická závadnosť vody (fekálne znečistenie) môže spôsobiť hnačky, nevoľnosť a niekedy aj zvýšenú teplotu. Prítomnosť baktérie Escherichia coli indikuje fekálne znečistenie. Vodovod v byte z vlastného zdroja (studne) má podľa výsledkov posledného sčítania v Rovinke až 295 domácností (takmer 9,7 %). Vodovod v byte zo spoločného zdroja (verejný vodovod) má 85,45 % domácností, v 147 prípadoch (až 4,83 %) bytov nie je zdroj zásobovania bytu zistený, jeden byt je údajne bez vodovodu!
Vykonáva obec alebo Regionálny úrad verejného zdravotníctva kontroly studní a dodržiavanie zákazu ich používania?
BASTA: Nemám vedomosť o tom, že by obec takéto kontroly vykonávala. Nie sú na to ani kapacity. Ani Regionálny úrad verejného zdravotníctva na to určite nemá dostatočné personálne kapacity. Povolenia na odber podzemných a povrchových vôd a ich užívanie pre potreby jednotlivých občanov (domácností) na pitné účely z individuálnych studní, je v pôsobnosti orgánu štátnej vodnej správy (Stavebný úrad Rovinka, Okresný úrad Senec), ktorý stanovuje zoznam podkladov potrebných na vydanie rozhodnutia. Obec robí rozbory vody na môj podnet zo strategicky vybraných studní (okrem roka 2017) pre kontrolu možného preniknutia kontaminácie z toxickej skládky CHZJD, rovnako kvôli znečisteniu z nelegálnej skládky odpadu Vassal EKO, z priemyslu v južnej časti Bratislavy a z iných skrytých hrozieb vrátane kolabujúcej kanalizácie.