BRATISLAVA – Priemyselníci združení v Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore a Klube 500 vyzývajú prezidentku Zuzanu Čaputovú a vládu na čele s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO), aby všetky záležitosti týkajúce sa ekonomiky konzultovali s tými, ktorých sa tieto rozhodnutia dotýkajú, teda so zástupcami slovenského priemyslu a hospodárstva.
Ako uviedli predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók a predseda Klubu 500 Vladimír Soták, premiér Heger na samite lídrov EÚ vo Versailles deklaroval, že si vie predstaviť jednoznačné “odstrihnutie sa” EÚ od ruských energetických zdrojov, s cieľom dosiahnuť energetickú nezávislosť Európy od Ruska.
„Zastavenie dovozu ruského plynu a ropy je založené na nerealistických predpokladoch a prepočtoch a pre slovenský priemysel môže byť likvidačné. V konečnom dôsledku bude znamenať katastrofálne dlhodobé zhoršenie životnej úrovne obyvateľstva nielen Slovenskej republiky, ale celej Európskej únie. Situácia je o to alarmujúcejšia, že sa tieto úvahy prezentujú v období, kedy ešte stále rezonujú negatívne dopady pandémie spojené s rastom cien vstupov a narušením dodávateľsko‐odberateľských reťazcov. Pre Slovensko, ktoré je krajinou s 85‐percentnou závislosťou na ruskom plyne (podľa Eurostat 2020) a so 100‐ percentnou závislosťou na ruskej rope, bude mať zastavenie dovozu plynu a ropy ničivé dôsledky a spôsobí hospodársky kolaps,“ konštatujú Peter Mihók a Vladimír Soták.
„Myslíme preto v tejto súvislosti aj na to, že na Slovensku žije päť a pol milióna občanov, ktorí potrebujú živobytie. Len v priemysle je zamestnaných 600‐tisíc ľudí, ktorí musia dostávať výplatu. Po okamžitom odstavení ruskej ropy a plynu by došlo k reťazovej reakcii a odstavovaniu jednej fabriky za druhou. Na Slovensku sú veľkí priemyselní odberatelia plynu, ktorí by pri okamžitom odstavení ruského plynu, a teda jeho úplnom výpadku museli odstaviť výrobu a došlo by u nich k nezvratnému poškodeniu technológií. Je otázne, či by bolo v týchto prípadoch vôbec možné opätovné spustenie výroby. Odstavenie plynu neznamená len problém s vykurovaním. Plyn nie je len energetické médium, ale aj surovina. Z čoho budú chemické továrne na Slovensku a v Európe vyrábať hnojivá, ktoré potrebujú naši poľnohospodári? Z čoho budeme vyrábať AdBlue potrebné do sanitiek, do policajných, vojenských či nákladných áut?“ dodávajú obaja zástupcovia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a Klubu 500.
V podobnom štýle sa vyjadril aj minister hospodárstva Richard Sulík, ktorý pre denník Pravda povedal. „Skôr než hrdinsky odpojíme ruský plyn, uvažujme. Čo bude potom.“ Podľa jeho slov ak sa únia dohodne a budeme mať zabezpečenú náhradu, mali by sme súhlasiť. Ale zároveň upozornil, že náhradné zdroje nie je ľahké okamžite používať. “Na nové druhy ropy alebo plynu treba prispôsobiť technológie, a úpravy si podľa Sulíka vyžiadajú obrovské finančné investície. Európa sa podľa neho nevyhne ďalšiemu zadlžovaniu,” dodal Sulík pre denník Pravda.
Predpovedať vývoj cien ropy a plynu v čase, keď na Ukrajine prebieha vojnový konflikt, je podľa neho ťažké. „Nikto nevie, čo sa bude s cenami diať. Vojna medzi krajinami, z ktorých jedna ropu a plyn dodáva a druhá je tranzitnou, tak to je niečo, čo má extrémne silný dopad na cenu a tá aj patrične vyletela,“ priznal. “V prípade ropy je výhoda, že máme štátne strategické rezervy, okrem toho má nejaké množstvo aj Transpetrol a nejaké Slovnaft. Toto všetko spolu pokryje spotrebu na štyri mesiace,“ uviedol Sulík. Ceny ropy aj plynu sú trhové a vláda podľa neho nemá veľké možnosti na ich zníženie. V prípade ceny plynu pre domácnosti by však bol ochotný s koaličnými partnermi rokovať o znížení DPH. V prípade ceny elektrickej energie pre domácnosti podľa neho vláda dosiahla regulovanú cenu na tento rok, aj dva nasledujúce na výhodnej úrovni. „Je to tretina oproti Nemecku a polovica oproti Čechám,“ skonštatoval Sulík.
