BRATISLAVA – Bratislavskí poslanci majú za sebou dôležité hlasovanie, ktoré ovplyvní budúcnosť petržalskej strany Dunaja. Schválenie zmien územného plánu je splnením ďalšieho dôležitého kroku, ktorý je potrebný k výstavbe Nového Lida v Petržalke. Jeden z najväčších developerských projektov súčasnosti však rozhádal Bratislavčanov. Schvaľovanie zmien územného plánu žiadali pozastaviť viacerí odborníci a aktivisti, ktorí návrh podrobili kritike.
Bratislavskí mestskí poslanci vo štvrtok (20. 2.) rozhodovali o zámene pozemkov a o návrhu zmeny územného plánu pre oblasť na petržalskom brehu Dunaja medzi Starým mostom a mostom Apollo. Obnova petržalskej časti Dunaja sa plánuje od roku 2006. V roku 2016 bola dokončená urbanistická štúdia, ktorá dala novej štvrti podobu. Keďže k obnove nedošlo, štúdiu bolo nutné aktualizovať.
Poslanci sa na mestskom zastupiteľstve zaoberali zmenami a doplnkami pre územie Celomestské centrum Bratislava, ktoré sa týkajú výstavby Nového Lida, ktorá je v rukách developera JTRE. Cieľom je vybudovať rozsiahlu novú mestskú štvrť, ktorá bude prepojená s Námestím M. R. Štefánika pri obchodnom centre Eurovea. Zmeny a doplnky územného plánu zahŕňajú aj projekt Southbank od Penta Real Estate a malé územie za Einsteinovou ulicou pri Bosákovej ulici.
Zmenu územného plánu nakoniec poslanci schválili po vyše 5-hodinovej diskusii. Za návrh hlasovalo 32 poslancov, proti ich bolo len 6. Schválením zmien územného plánu došlo k splneniu dôležitého kroku, ktorý je potrebný k výstavbe nového centra na petržalskej strane Dunaja.
Byty, pláž aj električka
V rezidenčnej časti Lido má byť vybudovaných 97 mestských nájomných bytov, pričom neskôr by mali pribudnúť ďalšie tisícky bytov na predaj. V okolí rezidenčných budov a Einsteinovej ulice by mali byť postavené administratívne budovy, ktoré by časom mohlo využívať až 20-tisíc pracovníkov.
Súčasťou štvrte majú byť aj materské školy, nová pláž Lido, ale aj nová základná škola, ktorá sa má nachádzať neďaleko centrálneho parku, námestia a promenády. Aktualizovaný územný plán ráta aj výstavbou integrovaného dopravného uzlu, ktorý by sa mal nachádzať na Muchovom námestí a v novej mestskej štvrti by tak jazdili aj električky.
Výstavba sa dotkne aj tunajších vodáckych klubov. Vodáci sú spokojní, pretože ak by sa nezmenil územný plán, lodenice by ostali pod vodou. Developeri JTRE a Penta Investments sa majú podieľať na budovaní verejných priestorov sumou 76 miliónov eur. 96 miliónov eur má ísť do infraštruktúry.
Občianski aktivisti žiadali zastavenie zmien
Zmena územného plánu má aj svojich odporcov. Odborníci a aktivisti pred pár dňami požiadali v stanovisku hlavné mesto, aby pozastavilo schvaľovanie zmien a doplnkov k územnému plánu v súvislosti s lokalitou Lido. „Predstavte si, že vlastníte tisíce metrov štvorcových pozemkov na jednom z najlukratívnejších území mesta. Zastupiteľstvo odhlasuje zmenu, ktorá umožní zvýšiť intenzitu zástavby o 30 percent. Mesto si tento nárast hodnoty pozemku nevšíma a daruje ho len tak, bez vyčíslenia,“ podotkla iniciatíva, podľa ktorej to môže byť zásadné zlyhanie mesta a premárnená príležitosť.
Iniciatíva ďalej poukázala na to, že hlavné mesto sa rozhodlo bezodplatne zameniť pozemky vo vlastníctve s investormi, pričom mestu zostanú hlavne pozemky pod verejnou infraštruktúrou, ktoré vyžadujú údržbu. Iniciatíve sa nepáči, že investori budú vlastniť pozemky, ktoré generujú zisk. Zároveň upozornili, že po zmene územného plánu stúpne hodnota stavebných pozemkov rádovo o desiatky miliónov eur. Iniciatíva ďalej kritizovala aj to, že mesto má získať iba 98 nájomných bytov, čo sú dve percentá z celkového plánovaného počtu vyše 5000 bytov.
Aktivisti sa obávajú aj o prírodu na území Lida, ktorá je podľa nich nedostatočne chránená. „Výrubom približne 10-tisíc stromov a zastavaním veľkej plochy Lida príde mesto o významný ostrov chladu, ktorý je v kontexte klimatickej krízy kľúčový. Zánik tohto ostrova chladu pocítime v letných mesiacoch všetci. Doslova,“ dodali.
Primátor Vallo reagoval
Na stanovisko kritikov sa rozhodol zareagovať aj primátor Bratislavy Matúš Vallo, podľa ktorého zmeny územného plánu pokrývajú viaceré aspekty ako rozvoj mesta, urbanizmus, zmluvné vzťahy, ochranu životného prostredia či energetické témy.
„Mňa len mrzí, že ich sprevádzajú aj manipulácie a podsúvanie najrôznejších úmyslov a že sa im nevyhli ani signatári výzvy určenej mestským poslancom, inde volajúci po odbornej diskusii. Keď povieme, že zahusťovanie existujúcich miest je prospešnejšie ako budovanie riedko zastavaných štvrtí na okrajoch miest, neznamená to, že ideme poruke developerom. Kompaktné mesto využíva menej energie na presun ľudí, energií, tovaru, je vhodnejšie na rozvoj hromadnej alebo cyklo dopravy a je tiež šetrnejšie k životnému prostrediu. Odborníci po celom svete sa na tom zhodujú už roky,“ uviedol primátor.
„Poslanci mestského zastupiteľstva nebudú hlasovať o tom, či sa v lokalite Nové Lido môže postaviť nová štvrť alebo nie,“ podotkol primátor s tým, že o výstavbe novej štvrte už predajom pozemkov developerovi a zmenou územného plánu rozhodli mestskí poslanci v roku 2006.
Podľa primátora hlasovanie poslancov zastupiteľstva nebolo otvorením témy Nového Lida, ale je len zavŕšením dlhoročnej odbornej diskusie, potvrdením územnoplánovacích dokumentov a zapracovaním množstva pripomienok, ktoré ich prípravu sprevádzali. „Vrátane pripomienok signatárov, ktorí dnes tvrdia, že k zámeru Nového Lida sa nemali príležitosť vyjadriť,“ dodal Vallo.
