Regióny Bratislava

V Bratislave si pripomenuli disidenta a zakladateľa Ústavu pamäti národa Jánaangoša

Predseda Ústavu pamäti národa Ján Pálffy počas pietnej spomienky na disidenta, porevolučného ministra vnútra a zakladateľa Ústavu pamäti národa Jána Langoša. ZDROJ: TASR

BRATISLAVA – Na Námestí SNP v Bratislave si v stredu pripomenuli disidenta, porevolučného federálneho ministra vnútra, poslanca a zakladateľa Ústavu pamäti národa Jána Langoša. “Išlo o človeka, ktorý mal víziu a ktorý ostal vždy verný pravde, ktorú zažíval, a ostal verný myšlienkam slobody a demokracie,” povedal súčasný predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ján Pálffy. Podľa niekdajšieho poslanca Františka Mikloška bol Langoš cieľavedomou a integrálnou osobnosťou.
      

 

“Zakladateľ Ústavu pamäti národa je zosobnením myšlienky pamäti národa, ktorá sa netýka iba tých pozitívnych vecí. Sledovať má aj negatíva, ktoré naši predkovia v minulosti zažili alebo sme boli súčasťou toho obdobia ako deti my,” skonštatoval na pietnej spomienke Pálffy.

Poznamenal, že Langoš v súvislosti s komunistickým režimom pôsobil ako disident, pripomenul však tiež, že sa neskôr dostal aj do výkonných politických funkcií. V nich rovnako preukázal charakter. Výsledkom toho bolo, že myšlienka na zriadenie Ústavu pamäti národa sa stretla s pozitívnou odozvou napriek tomu, že mnohí boli proti. “Myslím si, že svojou 20-ročnou činnosťou dokazuje, že to bol veľmi dobrý krok. Som presvedčený, že túto inštitúciu potrebujeme aj do budúcna,” zdôraznil Pálffy.

Bývalý poslanec a Langošov spolupracovník Mikloško ho označil za nadaného, cieľavedomého a integrálneho človeka, ktorý presne vedel, čo je komunizmus. Bez neho by Ústav pamäti národa na Slovensku nebol vznikol. “Ústav je jeho dielo. Naštudoval projekt, ktorý mali Poliaci, naštudoval zákon a aplikoval ho na Slovensku. Bez neho by nebol vznikol. Vytýčil mu koncepciu,” povedal Mikloško.

Netreba podľa neho zabudnúť, že prelobovať daný zákon v danom čase nebolo jednoduché. Vtedajší parlament nebol jednoznačne zaň, prezident ho vrátil a bolo treba na ňom opäť pracovať. “Vznik zákona nebol v pokomunistickom období jednoduchý. Vo vláde a parlamente bolo veľa komunistov,” pripomenul Mikloško.

Zákon o vzniku Ústavu pamäti národa, ktorého úlohou je sprístupňovanie dokumentov z obdobia fašistického a komunistického režimu, prijali poslanci národnej rady pred 20 rokmi. Za ten čas úrad sprístupnil tisíce dokumentov, ktoré svedčia o krutosti týchto ideológií. Pri jeho vzniku stál Ján Langoš. Zomrel pri dopravnej nehode v roku 2006.