STUPAVA – Železnice Slovenskej republiky predávajú ďalšie pozemky. Po kontroverznej kauze z okolia Štrbského plesa, kde na predaj ponúkali pozemky v štvrtom stupni ochrany sa tentoraz chcú zbaviť tých v Stupave. Háčik je však v tom, že na nich má vyrásť nová železničná trať, či sociálne vybavenie pre občanov. Nový železničný spoj do preľudnenej prímestskej časti Bratislavy, však železničiari stavať neplánujú, nie je podľa nich finančne návratný.
Obrovská štátna firma je už známa svojím niekedy až kurióznym zbavovaním sa pozemkov. V minulosti Železnice Slovenskej republiky ponúkali na predaj železničné zastávky, či dokonca tunel. Pred mesiacom sa medializovala aj kauza z okolia Štrbského plesa, kde spoločnosť na predaj ponúkala pozemky v štvrtom stupni ochrany za takmer 4 milióny eur. Najnovšie vznikajú pochybnosti okolo predaja “nepotrebných pozemkov“ v Stupave. Takto spoločnosť nazýva plochu o rozlohe 6000 metrov štvorcových v okolí Starej železničnej stanice, ktorú chce dať do aukcie s vyvolávacou cenou približne milión eur. Po tomto území však vedie stará železničná trať, ktorá v minulosti spájala Devínske jazero a Stupavu. Tento spoj by bolo podľa Stupavčanov potrebné opäť spojazdniť.
Myslí si to aj viceprimátor Stupavy Robert Kazarka, ktorý hovorí o tom, že z mesta odchádza až 60% obyvateľov denne za prácou do Bratislavy. Doprava v Stupave je podľa neho drzá a agresívna. Takmer každý školský deň musia pri priechodoch pre chodcov hliadkovať mestskí policajti, aby mohli deti bezpečne prechádzať cez cestu. Ďalšiu alternatívu železničnej trasy vidí Kazerka smerom na Lamač súbežne s diaľnicou, „ale to by musel zafinancovať štát so župou a nejakým súkromným investorom,“ komentuje viceprimátor s tým že železničný prípoj do Stupavy je potrebný ako soľ. Hoci sú pôvodné koľaje vytrhané a zarastené náletovými drevinami, najväčší háčik je podľa neho železničný most, ktorý vedie ponad diaľnicu a je v havarijnom stave. Keď však Železnice Slovenskej republiky spomínaný pás pozemkov predajú, môže skončiť aj v rukách súkromného vlastníka a ten bude mať len ťažko o vybudovanie novej trate záujem. V minulosti sa o výstavbu železničného spojenia medzi Bratislavou a Stupavou usiloval Bratislavský samosprávny kraj, ten však zhodnotil, že na tak nákladný projekt nemá financie.
Územný plán ich chráni pred developermi
Kazerka upozornil aj na to, že pozemky sú prísne regulované územným plánom. V súčasnom je účel vedený ako šport a rekreácia v novom, ktorý má prísť do platnosti sa spomína sociálna vybavenosť, čiže školy, škôlky alebo zariadenia pre seniorov. Nič iné si na pozemkoch v meste zástupca primátora nedokáže predstaviť. „Bytová výstavba je neprístupná, či hromadná alebo individuálna. Stupava je už tak preťažená, čo sa týka dopravy, infraštruktúry, obchodnej siete..,“ vymenúva Kazerka s tým, že konkrétne pozemky v okolí starej železnice roky chránili pred developermi, ktorí sa chodili na mestský úrad vypytovať, čo na nich môžu postaviť už od začiatku volebného obdobia.
V súčasnosti mesto na odkúpenie pozemkov od železníc nemá peniaze. Kazerka spomína, že im dalo zabrať aj získanie financií na pozemok pod samotnou budovou starej železnice, ktorú vo februári odkúpili za 200-tiśic eur. „Zároveň dorábame nadstavbu školy, kde máme 1616 detí, jedná sa o najväčšiu školu na Slovensku. Tá nadstavba nám kapacitne vydrží možno na dva roky, čiže bude nutné sa zamyslieť nad tým, že bude treba postaviť úplne novú budovu školy. Popritom staviame dve materské škôlky, prebieha rekonštrukcia Mástskeho domu a popritom chceme ešte stihnúť dokončiť Základnú umeleckú školu, ktorú máme v prenájme od cirkvi, kde chceme urobiť novú koncertnú sálu,“ vymenúva zástupca primátora širokú škálu akútnych investícií mesta s tým, že spomenuté projekty by síce mali byť financované z eurofondov, no tie zatiaľ nie sú k dispozícii. Peniaze na pozemky v rukách slovenských železníc by sa podľa Kazerku možno našli z nejakej úverovej položky, no to mesto zrejme nechce riskovať.
Stupava – Mást
Schátranú železnicu, ktorú vo februári od štátnej spoločnosti odkúpili, chceli aktivisti v minulosti vyhlásiť za pamätihodnosť a neskôr aj za národnú kultúrnu pamiatku. Snahy však stroskotali. V súčasnosti je viacero zámerov, ktoré by mohli pomôcť ozrejmiť, čo sa so starou železnicou bude v najbližšou období diať. Vypracovanie zámerov si pod záštitu zobralo občianske združenie, ktoré sa o budúcnosti historickej dominanty mesta aktívne zhováralo s občanmi.
Spomienka na históriu
Stupavčania sa zhodli na tom, že zachovanie železničnej stanice ako spomienky na históriu Stupavy a Mástu by mala byť prítomná v interiéri aj exteriéri. „Toto prianie sa opakovalo počas celého procesu participácie naprieč rôznymi vekovými skupinami v rámci všetkých realizovaných aktivít. 47 % ľudí vyjadrilo túžbu, aby v priestore bol umiestnený vozeň/lokomotíva, ktorý by mohol mať niektorú z týchto funkcií – kaviareň, či preliezka pre deti,“ píše sa v záverečnej práci združenia. Ľudia silno vnímajú potenciál prepojenia celého územia stanice s okolitými historickými budovami – sklady ovocia a zeleniny, garáž a historický domček. Vidia vytvorenie jedného prepojeného priestoru medzi nimi a prípadnú citlivú konverziu okolitých historických objektov do novej, modernej, verejne prístupnej funkcie. Občania v prieskume ďalej spomenuli, že by radi v území videli vodné prvky, ktoré by mohli pripomínať niekdajšiu studňu prítomnú v areáli. Okrem nej zdôraznili zachovať stromoradie pri bývalom nástupišti.
Prepojenie s Bratislavou
Oslovení v osobných rozhovoroch vyjadrovali prianie vrátiť aj pôvodnú funkciu územiu, čo je spomínané železničné spojenie s Bratislavou. „Z dotazníku vieme, že 87 % ľudí sa pohybuje po Stupave pešo, 48 % na bicykli, preto je vhodné pri návrhu nového funkčného využitia myslieť na tieto dve skupiny. Automobilovú dopravu sústrediť na okolité ulice, aby územie ostalo celistvé. V dotazníku sa až 78 % obyvateľov vyjadrilo, že by si tu prialo zónu oddychu s posedením, a preto by územie nemali pretínať žiadne cestné komunikácie, ktoré by vytvorili bariéru,“ stojí v záverečnej prezentácii. V individuálnych rozhovoroch, tak ako aj v otvorenej otázke dotazníka, ľudia považovali za samozrejmé prepojiť územie cyklotrasou od železničnej stanice až k Morave. „To je možné docieliť bezpečnou segregovanou cyklotrasou po bývalej trati,“ dodáva občianske združenie.
Komunitno-kreatívne centrum
Z prieskumu vyplynulo, že hlavnou náplňou stanice by malo byť komunitno-kreatívne centrum, ktoré by podporovalo stretávanie sa obyvateľov rôznych vekových skupín počas celého dňa. Nositeľmi aktivít by boli miestne iniciatívy a organizácie, čo by napĺňalo verejnoprospešný účel stanice. Spomínanú funkciu by výrazne podporila kaviareň, či bistro, ktorú si v dotazníku želalo 42 % percent respondentov. Funkcia kaviarne / bistra môže byť súčasťou interiéru stanice alebo v exteriérovom vozni a taktiež môže byť priestorom pre väčšie kultúrne podujatia, ktoré si v dotazníku žiadalo až 50% obyvateľov.
O stanovisko sme požiadali aj Železnice Slovenskej republiky. Na odpovede stále čakáme, po ich obdržaní budeme článok aktualizovať..