BRATISLAVA – Vlk či šakal? To je otázka, nad ktorou si odborníci lámu hlavu už niekoľko týždňov. Centrom ich záujmu je tvor, ktorého v okrajovej časti Bratislavy zrazilo auto. Čo, to skončilo pod kolesami auta Štátna ochrana prírody doteraz netuší a výsledky DNA testov sú podľa nich v nedohľadne. Renomovaný odborník z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Nuno Guimarãe pre Zoznam.sk opísal charakteristické črty aj možný druh zvieraťa, ktorého telo už takmer mesiac leží v mraziarenskom boxe na Záhorí.
Zrážka záhadného zvieraťa s osobným autom na Viedenskej ceste v Jarovciach rozvírila medzi Bratislavčanmi obrovské dohady. Tvor, ktorý skončil pod kolesami auta, totiž nevyzeral ako zatúlaný pes. Na druhej strane však ani privolaná polícia, poľovníci či pracovníci Štátnej ochrany prírody nedokázali určiť identitu zabitého zvieraťa. Celý incident mali objasniť až testy DNA, ktoré analyzujú v Českej republike.
S otázkou, prečo identifikácia zvieraťa sa preťahuje už niekoľko týždňov sa Zoznam.sk obrátil na odborníka z Univerzity Mateja Bela. ,,Identifikácia zrazeného zvieraťa nie je jednoduchá. Špecificky, keď rozmery zvieraťa nespadajú 100% do tabuliek,” uviedol pre Zoznam.sk odborník Nuno Guimarãe. Na zrazené zviera však má svoj názor. ,,Predpokladám, že ide o vlka,” povedal odborník s tým, že vychádzal pri identifikácii z fotografií a svojich dlhoročných skúseností.
Podľa veľkosti a formy hlavy, papule či uší ako aj sfarbenia a škvŕn na končatinách sa špecialista Nuno Guimarãe podľa vastných slov prikláňa k tomu, že v hlavnom meste zrazli vlka. Podľa odborníka je výskyt vlka na hraniciach rušného veľkomesta raritou. ,,Domnievam sa, že správy o vlkoch v blízkosti Bratislavy alebo dokonca v Bratislave sú zriedkavé. Zjavne preto, že sa tam vlky bežne nevyskytnúť, alebo ak, tak len príležitostne. Zároveň ľudia nie sú zvyknutí bežne pozorovať vlky, a tým pádom, aj keď ho spozorujú, nemusia zviera určiť ako vlk,” vysvetlil odborník.
Aké je teda možné, že sa šelma zatúlala práve na okraj Bratislavy? ,,Vlci a psie šelmy všeobecne nepotrebujú konkrétne trasy na migráciu, mnohokrát sú náhodné. Napríklad je záznam o vlčici, ktorá migrovala na vzdialenosť 1200 km zo Slovinska do Talianska cez Rakúsko a počas svojej cesty prešla cez tri krajiny, no nie vždy putovala lesom, či izolovanými oblasťami. V urbanizovanej Európe je to takmer nemožné,” uzavrel odborník z Univerzity Mateja Bela Nuno Guimarãe.