BRATISLAVA – Srsť samý chuchvalec, ošúchané labky, agresívne chovanie pri každom náznaku ľudského kontaktu. Takýto pohľad sa naskytol ochranárom z Československého kastračného programu, ktorí prišli po zúboženého psíka. Majiteľ ho celý život držal v klietke plnej výkalov a moču na reťazi. Čo je však horšie, ochranári hovoria o pravdepodobnom týraní a bití. Našťastie, aj napriek všetkému, má tento príbeh šťastný koniec.
Dobrovoľníci z kastračného programu boli privolaný k tragickému prípadu týrania psa. Osemročný kríženec rotvajlera menom Hellboy žil v katastrofálnych podmienkach. „Keď sme ho prvýkrát uvideli v koterci, miešali sa v nás rôzne pocity, od hnevu na majiteľa, čo toto dopustil, až po obavu, čo s takýmto psom ešte robiť. Majiteľ ho totiž trýznil a “vychovával” takým spôsobom, aby z neho urobil zabijaka,“ opisujú prvé momenty.
V jeden deň to už Hellboy nevydržal a majiteľa pohrýzol. Odvtedy sa k nemu nepriblížil a pomyje mu hádzal cez mrežu koterca, kde aj tak žil celý život zavretý. “Na našu prosbu naložiť nám ho do auta sa priam vydesil, že to určite nepôjde. No, ani nám nebolo všetko jedno a nikto príčetný by do toho koterca nevstúpil. Zavolali sme teda nášho šikovného veterinára s narkotizačnou fukačkou a z tohto hnusu ho previezli uspatého. Majiteľ ani len nevyšiel z domu,” hovoria ochranári rozhorčene.
Po príchode na záchytnú stanicu sa ukázala hĺbka problémov, čo predošlý život spôsobil. “Celé týždne nás nenávidel, aj keď sme ho kŕmili, prihovárali sa mu, presedeli hodiny pri jeho koterci. Proste kontakt s ľuďmi bral ako zlo a radšej preventívne útočil – tak ako ho to celý život učil majiteľ.”
“Boli dni, keď sme boli zúfalí, keď sme sa pomaly chceli zmieriť s tým, že aj u nás dožije zatvorený, ale našťastie naša trpezlivosť, alebo teda skôr tvrdohlavosť nesklamala a konečne sa začali ukazovať výsledky!”
Hellboy si postupne ošetrovateľov začal pripúšťať k telu. „Nie, nebolo to ľahké a na začiatku sme prípadného útoku naozaj báli, pri takýchto psoch, čo skôr zaútočia ako zavrčia, je to veľakrát o rýchlosti reakcií a schopnosti predvídať. Hellboy nám ale opäť ukázal, že žiadna z hodín, strávených prácou s ním, nevyšla nazmar,“ dodávajú s radosťou.
Po dlhých rokoch v maličkom koterci bol Hellboy konečne na prechádzke. Síce s náhubkom, ale pocit voľnosti, ktorý doteraz nepoznal, si užil naplno. Konečne sa nemusel iba pozerať cez mreže. „V očiach mal znova iskru. Stal sa z neho majestátny a silný pes, ktorý konečne pochopil, že nie všetci ľudia sú zlí. Boli sme na neho patrične hrdí.“
Ostávalo už len veriť, že sa nájde rodina, ktorá by mu dala druhú šancu na šťastný domov. A to sa podarilo! Podarilo sa nám ich kontaktovať.
„S už terajším manželom sme sa rozhodli adoptovať psíka, mali sme už pred tým skúsenosti so psíkmi, dá sa povedať od malička. Po odchode našich sme chceli jednoducho dopriať psíkovi domov, teda ja som hlavne hľadala, muž chcel svojho Berňáka. No keď som zbadala Hellboya, zamilovala som si ho, možno pre skryté sympatie k huskym,“ povedala pre zoznam.sk nová majiteľka Hellboya Anna Gurská.
„Áno, stále dbáme na obozretnosť vzhľadom na jeho minulosť. Je veľmi nedôverčivý a agresívny, hlavne na mužov. My však z jeho strany necítime žiadne nebezpečie. V očiach mu už však nevidieť ten strach, teraz keď ho vidíme sa len usmievame, zaživa šteniatkovské roky, neverili by ste aký je smiešny, a hlavne vďačný. Začiatky sú vždy náročné, podľa nášho, treba mu len ukázať, že má domov a milujúcu rodinu, on to oplatí stonásobne,“ hovorí šťastná majiteľka.
