Regióny Bratislava

ZDRVENÝ otec TRAGICKY ZOSNULÉHO cyklistu PREHOVORIL o smrti syna aj o šokujúcich praktikách v cyklistike

Ilustračné foto: Zdroj: FB / Okolo Slovenska

BRATISLAVA –  Otec slovenského reprezentanta v cyklistike Róberta Nagy mladšieho, ktorý zomrel na tréningu potom, ako ho zrazil kamión, po prvý krát otvorene prehovoril o smrti svojho syna, ale aj o šokujúcich praktikách v slovenskej cyklistike. O zvláštnych reprezentačných nomináciách, vyhrážaní sa bitkou zo strany prezidenta zväzu, rozdávaní špinavých a použitých dresov reprezentantom alebo o nesystémovej práci zväzu. Závažné, nekompromisné a tvrdé slová na adresu prezidenta cyklistického zväzu Petra Prívaru, športového riaditeľa Jakuba Vanča, ale aj na celé fungovanie zväzového aparátu vyslovil bývalý úspešný československý a slovenský reprezentant v cestnej cyklistike Róbert Nagy.

 

Otvorená spoveď Róberta Nagya o pomeroch v slovenskej cyklistike je šokujúca a pre mnohých bude extrémne nepríjemné. Dá sa predpokladať, že jeho vyjadrenia vyvolajú na slovenskej športovej scéne, ale aj mimo nej, poriadne tsunami. Téma je to aktuálna a výbušná, pričom informácie nám potvrdili aj ďalšie nezávislé zdroje. Všetko odštartovala nominácia na majstrovstvá Európy, ktorá bola podľa Nagya založená na protekcii a rodinkárstve.

Róbert Nagy. ZDROJ: fb archív Róbert Nagy

Je skutočným dôvodom Vašej konfrontácie zo zväzom iba fakt, že vášho syna Simona nenominovali na európsky šampionát alebo sú tam ďaleko závažnejšie dôvody?

  • Môjho syna nenominovali na Európu a ja na to nevidím jediný dôvod. Pritom on je minuloročný víťaz Slovenského pohára a keď oni tvrdia, že Slovenský pohár je „na hovno“, tak ho teda neorganizujme. Bol so cťou na Okolo Slovenska, má medailí koľko chceme a to nehovorím preto, že je to môj syn. To isté sa týkalo aj Paľa Kramarčíka aj množstva iných detí. Chodím na veľa pretekov a vidím to. Nie som rodič, ktorý tlačí na voľačo, ja sa pozerám. Ale celá tá morbidita je v tom, že ten chlapec na tú Európu patrí a ja mu to neviem ako vysvetliť. On je prvý náhradník, ale ja nevidím dôvod, prečo by mal byť prvý náhradník. Teraz bol na Okolo Rumunska, vyhral minulý rok celkovo Slovenský pohár, do sezóny išiel ako jednotka. Keď prišli z Turecka, tak ho Vančo preradil do B-čka. Keď som sa pýtal Prívaru čo to má znamenať, lebo oni mali aj nejaké dotácie 250 EUR mesačne a zrazu mu začali dávať 150. To isté Pavol Kramarčík, rozhodol sa, že skončí, že on za 150 EUR bicyklovať nebude. Tak som Simonovi povedal, že ja ti to budem do 250 EUR doplácať a „ser“ na nich. Ja som povedal, že môj syn nebude bicyklovať zadarmo. Problém totiž nastal vlani, keď som mu povedal, že do Dukly nepôjdeš a už vôbec nie zadarmo. Fraňo začal vyskakovať, že ako môže ísť na plat, keď je študent. Nie je problém povedal som, prerušíme štúdium, navyše žiadna škola nefungovala. Takže prerušíme školu, pôjde na plat a školu dokončíme potom. To už sa mu neľúbilo. Ja som si dosť rokov odbicykloval zadarmo, moje deti zadarmo bicyklovať nebudú. Ty rob zadarmo, povedal som mu. Nezobrali ho na prvý výjazd, na druhý výjazd, potom ho zobral na Preteky mieru. Všetci dostali nové oblečenie, jemu dal staré „oštané, osrané“, že nové si má zaslúžiť. Tak sa Simon zbalil a odišiel domov. Písal som Prívarovi, že čo to má znamenať a on, že to budú riešiť. Potom boli majstrovstvá v Bánovciach, tak tam navrhli, že ukončíme to zmierom, že nech si podajú ruky a bude dobre. Tak som povedal dobre, že nech je kľud, čo bola veľká chyba, lebo potom zrazu povedali, že Simon dostal trest tri výjazdy zahraničné, o čom nebola vôbec reč. Keby mi to povedali, že on dostane trest, tak žiadny zmier nie je. Za to dostal trest, že odišiel z Pretekov mieru.

 

Galéria
ZDROJ: Slovenský zväz cyklistiky
ZDROJ: Slovenský zväz cyklistiky
ZDROJ: Slovenský zväz cyklistiky
ZDROJ: Slovenský zväz cyklistiky
ZDROJ: Slovenský zväz cyklistiky
navigate_before
navigate_next

Ako funguje systém prípravy a reprezentácie? Kto pripravoval nomináciu na ME a MS, kto je ten človek, čo za to zodpovedá?

  • Nijak. Keď ho v máji vylúčili z reprezentácie, tak som sa Prívaru pýtal, že ukáž mi výkonnostné ciele ako boli nastavené, ukáž mi tréningový plán, ja to chcem vidieť. Cestná komisia je Fraňo, ktorý spáva s Líviou Hanesovou a Ľuboš Chren (šéf komisie) má v Dukle syna Martina. Čiže oni prídu na komisiu a je to 3:0 a čokoľvek tam nadhodíte, čo tam tréneri nadhodia, oni to zmätú zo stola. Celé to riadi Fraňo, Vančo je jeho poskok, oni si to takto dohodnú, Chren im to schváli a je to 3:0. Vančo to navrhne, napríklad čo sa týka reprezentácie U23 a žien, lebo on je taký multitalent, že on robí ženy aj U23 naraz. Systém je taký, že Dukla musí plniť tabuľkové stavy, čiže tam musíte mať účasť na majstrovstvách Európy a sveta, keď prídu oponentúry na konci roka, tak keď máte účasti na MS, tak Vám nemôžu strhnúť tabuľkový stav. Ak nie, oni potom útočia, že my nemáme účasti, tak sa vám potom snažia zobrať jeden tabuľkový stav. Fraňo tlačí na to, aby títo jeho pajáci, čo nevedia dokončiť preteky boli v nominácii… Keď si pozrieme od jari preteky, oni nevedia prísť do cieľa aspoň na jedných medzinárodných pretekoch, tak týchto tam nastrká a oni majú účasť na Európe. Oni sú multifunkční. On ide cyklokros, dráhu, všade ich napchá. Kritéria nie sú nastavené nijak, lebo ak sú by boli nastavené, potom s nimi viete operovať. Fraňo nechce mať prehľadnú situáciu, nejaký renking čo sa týka svetových bodov. Alebo keď je domáci šampionát, tak prví traja by mali štartovať na Európe. Potom zvolíme nejakú prípravu, nechápem prečo nie je napríklad reprezentačné sústredenie, nechápem prečo nie sú funkčné testy, pozrieme sa ako sú na tom chlapci. Čiže táto systematická a koncepčná práca tu nie je, nefunguje.

Aká je v celom tomto systéme úloha Petra Prívaru, ako prezidenta zväzu?

  • Taká, že on sa mi schováva, už sa mi vyhrážal, ale došla do toho táto naša situácia (úmrtie syna Roba, ktorého zrazil kamión na tréningu), tak velice ronil slzy. Ale jeho úloha je taká, že on sa schováva za komisiu. Ale jeho právomoci, ako prezidenta Slovenského zväzu cyklistiky sú, že on môže vstúpiť do každého rozhodnutia komisie. On sa schováva, on si organizuje svoje Okolo Slovenska, Zlatý pedál a vlastne cyklistika ho nejak špeciálne nezaujíma, peňazí tam je dosť, keď si zoberieme v akom luxuse si on v podstate nažíva. Syn mu chodí do Nadalovej akadémie a moja otázka je z čoho… Ja robím 14 rokov v Rakúsku, robím v najväčšej predajni, aká v Rakúsku je, u bývalého tretieho pretekára Tour de France, ktorý síce potom mal dopingový škandál, ale to nemusíme rozoberať. Napokon aj ja som mal dopingový škandál, hanbím sa za to, ale taká bola doba a tá doba sa vôbec nezmenila. Zarábam peniaze, my sme mali minulý rok 20 miliónov obrat a môj šéf sa nehrá na nič a tu na Slovenskú sú nekalé veci. Ja som si odvykol tu fungovať, ani tu neviem fungovať. Všetko sa tu zakrýva a preto sa pýtam, komu títo chytráci budú za chvíľu vládnuť.

 

Prezident Slovenského zväzu cyklistiky Peter Prívara. ZDROJ: TASR – Pavel Neubauer

Na zväze nefunguje žiadna kontrolná komisia, ktorá by tieto veci riešila?

  • Zjavne nie, keď podám sťažnosť a nič sa nedeje. Sťažnosť som dal tento rok v máji na zväz, na Vanča, že on je na sústredení v Turecku, že on s nimi chodí na tréningy na bicykli (s klubovým tímom a nie s reprezentáciou). On si chodí v pracovnej dobe na tréning. Vy si to môžete dovoliť? Nič sa neudialo. Šéfom tam je Laco Dobrovolný a oni sú s Prívarom jedna ruka. Je to kvázi náš rodinný priateľ, on je z Levíc. Jeho otec založil Spartak Tlmače voľakedy, čiže my sa poznáme asi odkedy som sa narodil. Oni si to tam „šabujú“ a každý hrá mŕtveho chrobáka. Áno on (Dobrovolný) dal návrh na pozastavenie činnosti Vančovi, ale Chren a komisia sa tvárili, že to nepočujú.

 

Róbert Nagy zomrel po zrážke s kamiónom len pred pár týždňami.
ZDROJ: fb Róbert Nagy (Bobo)

Pre Vás veľmi chúlostivá, rodinná téma. Prípad Robo Nagy mladší, ktorý zomrel pri tréningu potom, ako ho zrazil kamión. Je tam niečo nové vo vyšetrovaní?

  • Ja 40 rokov bicyklujem, mám najazdených milión kilometrov, na aute 10 tisíc. Ja vidím, čo sa deje na cestách, ja som podal sťažnosť na Romana Broniša pred štyrmi rokmi (športový riaditeľ Cycling Academy Trenčín), na športovú školu. Riaditeľ školy sa mi zatajoval, dal som to na krajskú inšpekciu a všetci sa mi vysmiali do „papule“. Teraz mi zabilo syna a ja s tým musím fungovať. Policajt chce zakamuflovať, že môjho syna zabilo, ten vodič trafil syna kabínou v deväťdesiatke, syna katapultovalo 12 metrov a oni to zvaľujú na nejaký kameň čo tam nebol a na nejaké zvodidlá. On keď už dopadol na zem bol mŕtvy, lebo mal zlomenú chrbticu a roztrhnutú miechu. Čiže ja mám teraz iné starosti. Môj druhý chlapec už má 20 rokov a dáva mi určité otázky a ja už ho neopijem rožkom. Teraz budú tie otázky ešte ťažšie a čo mu mám teraz povedať, mám mu povedať „vyser sa“ na to a poď robiť ku mne? Chápete? Ja som podal sťažnosť riaditeľovi školy, na Broniša a rodičia ešte odo mňa bočili, že ešte rozprávali Simonovi, čo do toho šťúram. Aj Baškovi (predseda Trenčianského samosprávneho kraja) som volal, že toto sa stalo, fotíte sa, prezentujete sa, ako dávate škole auto a ja sa pýtam, kde na tréningu bolo to auto?  Keby tam bolo to auto, tak sa to nestane. To je množstvo otázok a ja sa pýtam, či tí rodičia sú teraz radi, boli tam tí chlapci štyria, že iba môjmu sa to stalo a tým trom sa to nestalo?

 

Na archívnej snímke z roku 2002, vľavo Róbert Nagy. ZDROJ: TASR / Radovan Stoklasa

Sú aj iné kauzy v reprezentácii

  • Ja nie som oficiálny tréner, ja som iba rodič, s tým, že týchto ľudí, ja mám 49, poznám všetkých od malička. Dávate do toho svoje peniaze a teraz sa stanú škodové udalosti. Padol chlapec na pretekoch, mal vlastný bicykel, doteraz nebol žiadny problém, aby bola škoda uhradená. Zrazu jeden padol, Vančo mu nasľuboval hory doly, keď som začal na to tlačiť z princípu. Lebo to bola tiež jedna zo sťažností, nie je to môj chlapec, je to cudzí chlapec. Deň predtým ako došiel papier, si oni hneď ako komisia odhlasovali, že škodové udalosti sa už nebudú preplácať. Chápete, oni si tam robia čo chcú. Môjmu synovi napríklad stratili koleso, ja som zavolal Prívarovi čo to má znamenať, tak mu ho preplatili. Ale začal mi vypisovať, že čo to má znamenať, že nejakému Riškovi, že bicykel je zničený. Tak som mu povedal, že haló Peter to bolo na reprezentačnom výjazde, bicykel mu kúpili rodičia a vy ste na tieto akcie poistený. On že čo sa do toho starám.

Boli podobné praktiky aj za predchádzajúceho prezidenta zväzu Antona Tkáča?

  • Tkáča poznám od svojich ôsmych rokov. Boli tam nejaké ťahanice, ale čo sa takýchto vecí týka vôbec nie. Oni mu prišili nejaký predaj dráhy, ale keď vám oprú pušku vedľa dverí, tak tiež asi nepoviete, že nie. Ale on ako prezident zväzu, tým že to bola svetová persóna a uznávaná, tak pod ním tí ľudia robili čo mali, všetko sa riešilo, on nedovolil, aby takéto veci išli na verejnosť. Ja som s týmito ľuďmi  nemal nikdy problém, lebo zväz fungoval. Prívara keď skončil s cyklistikou začal podnikať so Steinhubelom a podobne. Tak sa dostali k určitým budovám aj s Koprnom a on stále žije v deväťdesiatych rokoch. On si myslí, že keď niekomu odkáže, že dám ti na papuľu, on stále takto funguje. On s cyklistiky na dlhé roky vypadol, on zacítil šancu, keď sa prevalila kauza dráhy, keď začal byť Sagan veľmi úspešný a začali sa tam veľké peniaze točiť, tak sa zrazu zjavil. On v cyklistike nefungoval dlhé roky. Vraj má 6000 EUR plat, ale kedy mu zavolám, kedy ho hľadám, nikdy ho nenájdem. Na preteky sa nechodí pozerať, občas príde, zdrží sa tam 5 sekúnd, je to veľmi nedôstojný človek na tejto funkcii. To mi bol v Interi, keď som tam bol, ako otec. Ja som k nemu chodil domov, ja som poznal jeho bývalú manželku, ja som tam spával, poznal som jeho deti, všetko. Najprv som to riešil prvé tri roky tak, že sme si len zavolali, že haló, Novosad je alkoholik s Mičudom a treba ho vymeniť. Ale teraz čo sa ním porobilo ja nechápem. Alebo tá aféra Milan Dvorščík, ktorý bol roky kontrolór. Teraz sa Mariana (Dvorščíková, je hlavnou kontrolórkou na Ministerstve školstva) dostala tam kde je, ale ona nemôže robiť hneď poriadok, lebo na cyklistike povedia, že je to stret záujmov. Že je to kvôli Miňovi (Dvorščíkovi). Problém Miňa bol, že mal určité ambície, ale nás okolo neinformoval, že čo sa deje a čo on vie. On išiel do toho sám a zlomil si väz. Lebo Prívara je v podstate mafián, pri svojom spôsobe jednania a má určitých ľudí za sebou.

 

Slovenský cyklista Peter Sagan (prvý zľava) získal siedmy titul v kategórii Elite na spoločných majstrovstvách Slovenska a Českej republiky. FOTO TASR – Radovan Stoklasa

Aká je úroveň cestnej cyklistiky na Slovensku?

  • Deti a mladí bicyklujú do 23 rokov a skončia nám, čo je zbytočné premrhanie peňazí. To za mojich čias nebolo. Ja som došiel do mužov ako osemnásť ročný, keď som skončil som v junioroch. Vyhral som Preteky mieru, keď bolo na štarte 260 jazdcov z celého sveta. Na československý pohár chodilo na jar 300 ľudí, musela byť časovka dvojíc, z ktorej postupovalo 50 dvojíc do hlavných pretekov na druhý deň. Dráhový československý pohár trval od stredy do nedele. Čiže tá základňa bola veľká, tréneri boli študovaní a samozrejme bol tam aj odpad, čo bola kvázi tá ruská škola, tréningy boli ťažké. Teraz nejaký Martin Fraňo rozpráva, že máme zlú generáciu. My nemáme zlú generáciu, my máme zlú generáciu trénerov, my nemáme vlastne žiadnych trénerov študovaných. Keď si zoberieme zoznam trénerom, tak takmer ani jeden z nich nie je odborne vzdelaný, nemá FTVŠ. Oni tie deti vlastne demotivujú. Zoberte si, koľko detí v poslednom čase skončilo, už ich to nebaví, rodičia prevzali úlohu sponzorov a trénerov. Ak si zoberieme to, čo je veľký paradox na Slovensku, že my máme v každom športovom zväze jedného športovca, ktorý je dobrý vo svete. Či je to lyžovanie a podobne. Ten zväz parazituje na tomto športovcovi, zväz dostáva dotácie, ale nik nám nevyrastá. Áno, teraz si povieme, že budeme mať nejakého Martin Svrčka, ale ten chlapec utiekol v osemnástich rokoch do Talianska. To máte ako v hokeji, všetci nám odchádzajú v juniorke. Oni nemajú hrdosť k zástave, nemajú dôvod reprezentovať, lebo oni vyrastajú v Amerike v Kanade. Potom on príde domov, pre neho je to jedna veľká párty, že príde na nejaký turnaj, ale on nevyrástol v tomto systéme a toto sa tu deje. Teraz nám deti končia.
Zdroj: facebook letour.com

Spomínali ste, že najväčším problém slovenskej cyklistiky sú okrem zväzu tréneri, ktorí nemajú požadovanú prax, skúsenosti ani odbornosť. Prečo to tvrdíte?

  • Vďaka tomu, že máme trénerov, akých mame, teda bez patričného vzdelania, nemáme pretekárov, ktorí vedia víťaziť a tým nedehonestujem chlapcov. Ale ich prípravu na preteky. Tréneri nerobia po pretekoch analýzu ako to môžu vidieť  u každého zahraničného tímu, že si ich tréner posadí pred pretekmi a dohodnú si taktiku alebo po pretekoch analýzu. Často robí tréner zároveň aj mechanika, miesto toho, aby sa im venoval v plnej miere ako tréner. Na mladých pretekároch vidieť, že sú úplne stratení, že nevedia, čo majú v balíku robiť. A keď je aj niekto schopnejší, že má na to hlavu, tak nakoniec si polka tímu robí čo chce, lebo tomu nerozumejú, nechápu to. Zle je aj to, že tréner chce byť s pretekármi kamarát. Tréner musí byť v prvom rade autorita, aj keď sa môžu spolu zabaviť, ale zjavne to naši “kvalifikovaní” tréneri nechápu. Lebo sami nikdy poriadne nič nejazdili. Naši pretekári nevedia ťahať, nemôžu spolupracovať so žiadnym zahraničným tímom. Namiesto toho juniori aj U23 píšu na sústredeniach diktáty, tréner sa vozí na tréningu s jazdcami iného tímu – čo je vlastne úplne proti logike, lebo je to konkurencia. Tréner má sedieť v aute za pretekármi a sledovať ako jazdia a učiť ich. Po pretekoch to rozobrať, či to robili tak, ako si povedali. Jediný tím, ktorý to pretekárov čiastočne v mladom veku učí, je Žilina. Je tam veľká základňa a oni súťažia medzi sebou aj na tréningoch. Trénerom je Milan Novosad, ešte stará dobrá škola.

Riešenie problémov v slovenskej cyklistike by malo byť aké?

  • Medzičasom si ľudia čo tomu rozumeli našli iné zamestnania, takže je to veľmi zložité aby sa vrátili. Ja robím vonku, mám svoj plat a ja teraz nepôjdem robiť za 500 EUR trénera. Ďalšia vec. Boli konkurzy, hlásili sa Česi, ale ich nezobrali, lebo samozrejme oni majú svoje požiadavky, ale keď to funguje v hokeji a vo futbale, tak je to jediné riešenie. Musí prísť človek, čo nie je naviazaný na nikoho, to musí byť cudzí človek. V zahraničí sú vzdelaní ľudia, čo majú aj UCI licenciu, lebo keď tu máte väzby a ste kamarát s hentým a tamtým, tak sa to nemôže pohnúť ďalej. Cesta nie je tá, že mladé deti nám budú odchádzať do Talianska. Môj syn ma tlačí, že už chce ísť preč. 20 ročného chlapca pustíte do sveta, 1000 kilometrov od vás? Tak to je prípad Jurča. Odišiel ako mladý, vrátil sa a potom je z neho alkoholik. Pritom je to jeden z najlepších kamarátov a neviem mu pomôcť. Také nohy nemá nikto v Československu ako má on. To nie je cesta, nie každý je na to pripravený odísť von a bez rodiny. Nuž a teraz vám utekajú doslova, oni tu nechcú byť. Alebo končia. Deti nevychovávame ani len k taktike, k ničomu, nik ich to neučí. To je ako keď prídete na klavír a učiteľ vám povie hraj a odíde preč si zapáliť. Čo máte hrať? Alebo futbalistom hodíte loptu a hrajte, takto všetko vyzerá. My tu máme takýchto trénerov, ktorí si urobia desaťdňový kurz a to je všetko. Minulý rok som bol na pretekoch Svetového pohára v Kranji a tam bol nejaký pán z Dukly, ktorý bol ako na bufete a mal im podávať fľašky. Bolo 35 stupňov a on tri kolá nepodal jedinú fľašku. To je slovenská cyklistika.