BRATISLAVA – Vo veku 81 rokov zomrel v nedeľu 18.júla slovenský humorista, dramatik, prozaik, textár, herec, režisér, moderátor a spevák Milan Lasica. Informáciu priniesol portál sme.sk.
Lasica vystupoval spolu s orchestrom na ich výročnom koncerte v bratislavskom Štúdiu L+S, keď počas interpretácie piesne odpadol. Oživiť sa ho už nepodarilo. Bratislava Hot Serenaders oslavovali tridsiate výročie svojho vzniku a spolu s Milanom Lasicom si chceli pripomenúť dvadsiate výročie od vydania albumu Ja som optimista.
Milan Lasica sa narodil 3. februára 1940 vo Zvolene, pričom po Milanovom narodení sa rodina presťahovala sa do Bratislavy, kde jeho otec dostal lepšie pracovné miesto v Tatra banke. V Bratislave prežil Milan Lasica väčšinu svojho života. Vyštudoval tu aj dramaturgiu so zameraním na divadlá malých foriem na Vysokej škole muzických umení. Už počas štúdia vystupoval v Tatra Revue, kde s Júliusom Satinským predvádzali svoje autorské dialógy. V rokoch 1964 – 1967 pracoval ako dramaturg Československej televízie, v rokoch 1967 – 1970 bol členom Divadla na korze v Bratislave, ktoré bolo neskôr zatvorené a Lasicovi so Satinským zakázali umeleckú činnosti. V rokoch 1970 – 1972 pôsobil Lasica v divadle Večerní Brno, v rokoch 1972 až 1978 v spevohre Novej scény v Bratislave a od roku 1978 bol členom činohry Novej scény v Bratislave. V roku 1982 sa stal umeleckým šéfom Štúdia S, kde neskôr pôsobil ako riaditeľ. Keď mal dvadsaťdva rokov oženil sa s herečkou Zorou Kolínskou, ale po ôsmich rokoch sa rozviedli. S druhou manželkou, o osem rokov mladšou Magdou Vašáryovou sa oženil na jeseň 1980 a spolu mali céry Hanu a Žofiu.
Známe sú najmä Lasicové vystúpenia so Satinským v predstaveniach Večer pre dvoch (1966), Ako vzniká sliepka (1971), Výrobca šťastia (1985) alebo Náš priateľ René (1991). Lasica bol aktívny aj v televízii s programami Bumerang a Ktosi je za dverami. Spolu s Jaroslavom Filipom vytvorili aj tri LP platne – Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom o preteky (1982) a My (do tanca a na počúvanie, 1987). Lasica sa objavili aj vo viacerých úspešných a populárnych filmoch ako Sladké hry minulého léta (1969), Buldoci a třešně (1981), Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982), Tři veteráni (1983), Utekajme, už ide! (1986), Pehavý Max a strašidlá (1987), Vážení přátelé, ano (1989), Saturnin (1994), Výchova dívek v Čechách (1997), Pasti, pasti, pastičky (1998), Hanele (1999), Obsluhoval jsem anglickeho krale (2006), Jak sme hrali čáru (2014), Dedičství aneb Kurvaseneříka (2014), Agáva (2016), Cuky Luky (2017).
Milan Lasica bol mimoriadne aktívny aj na literárnom poli. Samostatne knižne vydal tri zbierky textov Bolo nás jedenásť (1985), Piesne o ničom (1989) a Piesne a iné texty (2003). Spolu so Satinským publikovali napríklad knihy Nečakanie na Godota (súbor scénok a poviedok 1968), alebo Tri hry (1988). Spolu s Tomášom Janovicom napísal knihu Zoči-voči. S Jánom Štrasserom sa podieľal na knihe Lenže ja som iba komik (2005). Pod názvom Bodka (2007) a Bodka II. (2009) Lasicovi knižne vyšli fejtóny. Textársky spolupracoval aj s Mirom Žbirkom, Richardom Müllerom a Petrom Lipom.
Od roku 2005 pôsobil Milan Lasica ako prezident Medzinárodného filmového festivalu (MFF) Art Film Fest Trenčianske Teplice (v súčasnosti Art Film Fest Košice). V roku 2014 mu na ňom udelili Cenu Karla Čapka. Za svoju všestrannú vynikajúcu umeleckú činnosť získal Milan Lasica, ktorý bol ženatý s herečkou, diplomatkou a političkou Magdou Vášáryovou, viacero ocenení. Medzi nimi Krištáľové krídlo za celoživotné dielo (1997 spoločne s J. Satinským), Medailu za zásluhu I. stupňa od prezidenta Českej republiky Václava Havla (2003), od prezidenta SR Ivana Gašparoviča Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti kultúry (2005), Cenu Dominika Tatarku za knihu Bodka (2008), ako aj európsku cenu Trebbia za tvorivú činnosť (2014).
Maestro sa usmieval do poslednej chvíle
Maestro Milan Lasica sa na svojom poslednom vystúpení usmieval do poslednej chvíle. Jeden s fanúšikov urobil nezabudnuteľné fotografie krátko pred jeho smrťou.