BRATISLAVA – Vodné dielo Gabčíkovo v súčasnosti neohrozuje kvalitu podzemnej vody na Žitnom ostrove. Uviedlo Ministerstvo životného prostredia v súvislosti s uplynutím 30 rokov od prehradenia prirodzeného koryta Dunaja. Tým sa do prevádzky spustil prvý z ôsmich hydroagregátov Vodnej elektrárne Gabčíkovo.
Chemické zloženie podzemnej vody na Žitnom ostrove určuje kvalita povrchovej vody Dunaja. “Dlhodobo je na základe výsledkov monitoringu v oblasti vodného diela kvalita podzemnej vody stabilizovaná a dokonca pri niektorých parametroch je pozorovaný priaznivý trend vývoja koncentrácie – napríklad dusičnany alebo sírany,” skonštatovalo Ministerstvo životného prostredia. Dodalo, že kolísanie hladiny podzemnej vody je ovplyvnené najmä prietokom v Dunaji. Pri nízkych prietokoch je hladina podzemnej vody ovplyvňovaná zdržou Hrušov. Zdrž vznikla prehradením Dunaja a prúdenie vody tam je výrazne spomalené. “Zároveň tu dochádza k akumulácii sedimentov a jemnej organickej hmoty, ktoré nahrádzajú prirodzený štrkový substrát nielen v miestach prehradenia, ale aj v pôvodnom koryte Dunaja, kam ich ďalej splavuje prúd,” uviedlo Ministerstvo životného prostredia.
Dopĺňa, že takýto substrát neumožňuje osídlenie pôvodnými druhmi a na miestach s opevnenými brehmi umožňuje osídľovanie nepôvodnými a inváznymi druhmi. “Zanášanie zdrže jemnými sedimentami môže mať tiež vplyv na kvantitu a i kvalitu podzemných vôd a následne na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou,” upozornilo. Vplyv prevádzky vodnej stavby na hydrológiu a morfológiu Dunaja zapríčinil významnú zmenu rieky na 79-kilometrovom úseku. V oblasti starého koryta Dunaja medzi obcami Rajka a Sap je podľa ministerstva prietokový režim výrazne regulovaný. To spôsobuje zníženie rozmanitosti vodných druhov. Gabčíkovo má energetický a dopravný význam. Má aj potenciál na rozvoj turizmu a rekreácie. Vodné dielo tiež podľa envirorezortu zabezpečuje protipovodňovú ochranu priľahlého územia dolu po toku vrátane ochrany Budapešti.
Pokračuje, že odberný objekt v Dobrohošti umožňuje zásobovanie ramennej sústavy a umelé záplavy v čase zvýšených prietokov v Dunaji. “Ich význam sa v súčasnosti prehodnocuje a pripravuje sa optimalizácia vodného režimu v ramennej sústave,” poukázalo Ministerstvo životného prostredia. Dunaj je medzinárodná plavebná cesta, pravidlá plavby sa riadia na základe Belehradského dohovoru a kontroluje ich Dunajská komisia so sídlom v Budapešti. “Pred výstavbou Gabčíkova bol úsek medzi Budapešťou a Viedňou počas málovodných období problematický z hľadiska plavby, a to najmä na brodových úsekoch, preto bola nutná prekládka tovaru v Budapešti a Viedni, aby sa zabezpečil menší ponor plavidiel,” priblížil rezort.
V pondelok 24. októbra uplynulo 30 rokov od prehradenia prirodzeného koryta Dunaja, čím sa do prevádzky spustil prvý z ôsmich hydroagregátov vodnej elektrárne. Na počiatku sa plánovalo vybudovať spoločné slovensko-maďarské vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros. V roku 1989 však Maďarsko odstúpilo od zmluvy z roku 1977, a tak Slovensko pristúpilo k náhradnému riešeniu. Rozhodlo sa dokončiť a spustiť do prevádzky Vodnú elektráreň Gabčíkovo.