BRATISLAVA – Vo veku 71 rokov zomrel vo štvrtok bývalý slovenský cyklista Anton Tkáč. V drese Československa sa stal olympijským šampiónom, keď v Montreale 1976 triumfoval v šprinte v dráhovej cyklistike. V rovnakej disciplíne sa stal v rokoch 1974 a 1978 aj majstrom sveta. V rokoch 2001-2011 pracoval ako prezident Slovenského zväzu cyklistiky (SZC).
Tkáč štartoval pod piatimi kruhmi trikrát. Okrem Montrealu aj v Mníchove 1972 a v Moskve 1980, kde pri obhajobe zlata v šprinte skončil tesne pod stupňami víťazov na 4. mieste. Na svetových šampionátoch triumfoval taktiež v Montreale (1974) a aj v Mníchove (1978). Z podujatia si priviezol aj bronz, keď ako 19-ročný obsadil 3. priečku na pevnom kilometri na MS v Leicesteri 1970. Počas jeho kariéry ho dvakrát vyhlásili Športovcom roka v Československu a to v rokoch 1976 a 1978. V ankete o najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia obsadil v roku 2000 druhé miesto za krasokorčuliarom Ondrejom Nepelom. Tkáč mal dlhšiu dobu zdravotné problémy, v októbri ho hospitalizovali na oddelení ARO v Nemocnici svätého Michala v Bratislave. Informáciu zverejnil Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) na svojej oficiálnej stránke.
Anton Tkáč sa narodil v roku 1951 v Lozorne, no už ako malé dieťa sa presťahoval s rodinou do Bratislavy. V úvode svojej športovej kariéry sa venoval atletike, neskôr presedlal na cyklistiku a svoje prvé náborové preteky vyhral na požičanom bicykli. Následne sa dostal do Slovana Bratislava a pri cyklistike už zostal. Z cesty čoskoro presedlal na dráhu. V úvode kariéry žiaril v jazde na kilometer s pevným štartom, na majstrovstvách sveta v roku 1969 obsadil ako osemnásťročný 8. miesto, no už o rok neskôr na šampionáte v Leicestri vybojoval bronz. Napriek úspechom však presedlal na šprint.
“Mal som taký zlý rok 1972, keď bola olympiáda v Mníchove. Asi mesiac predtým som vyhral preteky, no potom sme išli trénovať do Brna a tam som v 85-kilometrovej rýchlosti spadol a zranil som sa. Na olympiáde som tak skončil až na 13. mieste, čo bolo považované za neúspech,”spomína na svoje začiatky Anton Tkáč. Následne prišlo vyradenie z reprezentácie a Tkáč dlhšie ani netrénoval. Inšpiroval ho však triumf Ondreja Nepelu na MS 1973 v Bratislave a tak sa rozhodol pre návrat. “Po Mníchove prišlo k výmene trénerov. Prišiel Jaroslav Žák, ktorý videl, že v tom kilometri som síce dobrý, ale že to nie je to pravé orechové a začal ma stavať aj na preteky v šprinte. O rok neskôr v San Sebastiane, nebyť troch pádov s Danielom Morelonom, by som mal medailu,” doplnil Tkáč.