Po trénerskej anabáze presedlal na funkcionársku stoličku a v roku 2001 sa stal prezidentom Slovenského zväzu cyklistiky. Na tomto poste pôsobil až do marca 2011, keď ho vystriedal Peter Privara. Tkáč bol členom výkonného výboru Slovenského olympijského výboru a stál na čele Slovenskej asociácie olympionikov. V roku 2003 mu Medzinárodný olympijský výbor udelil výročnú trofej “Šport a výnimočnosť”. V ankete Slovenský športovec 20. storočia obsadil druhé miesto za krasokorčuliarom Ondrejom Nepelom. S rodákom z Lozorna sa redakcia zregionu.sk rozprávala pri príležitosti jeho sedemdesiatych narodenín v roku 2021. Tu je pôvodný rozhovor s Antonom Tkáčom. Česť jeho pamiatke
Aký je vás vzťah k cyklistike v súčasnosti, ešte máte chuť previesť sa na bicykli?
– Cyklistike, najmä našej, fandím aj naďalej. Na bicykel už nesadám a šport sledujem ako divák. Venujem sa rodine, chodím na prechádzky so psíkom a pomáham synovi vo firme.
Počas vašej kariéry bola dráhová cyklistika v Československu jedným z najpopulárnejších a najúspešnejších športov. Možno iba futbal, hokej, volejbal či hádzaná mali viac fanúšikov. Čím to bolo?
– Šport v našej spoločnosti bol fenomén a cyklistika sa dostala na výslnie vďaka vynikajúcim výsledkom našich cyklistov. Je to aj vec masovej základne jednotlivých športov.
Dnes je to presne naopak. Kde sú príčiny malej popularity dráhovej cyklistiky a myslíte, že sa niečo v najbližších rokoch zmení?
– Zmenila sa doba, zrušili sa centrá výchovy športovej mládeže, strediská vrcholového športu a podobne. Šport dosahuje iba náhodné výsledky vďaka zanieteným rodičom.
Cestná cyklistika žije v súčasnosti z popularity Petra Sagana. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch ste boli v rovnakej pozícii, no dráhová cyklistika nedokázala z tohto obrovského potenciálu takmer nič vyťažiť. Prečo?
– Je to najmä z dôvodov, ktoré som opísal vyššie.
Máte olympijské zlato aj tri tituly majstra sveta. Ktorý z týchto úspechov si ceníte najviac?
– Titul majstra sveta z Mníchova 1978, kedy som bol už za svojim zenitom a zvíťazil som vďaka skúsenostiam.
Pre mnohých je vaše víťazstvo na MS 1978, kde ste zdolali troch nemeckých šprintérov Lutza Hesslicha, Christiana Dreschera a Emanuela Raascha, jedným z najväčších triumfov v dráhovej cyklistike vôbec. Súhlasíte s takýmto hodnotením?
– Áno.
Je dobrým zvykom, že slávni športovci si nechávajú po víťazstvách na pamiatku najcennejšie dresy alebo iné predmety? Máte po zlatých jazdách na olympijských hrách či svetových šampionátoch doma víťazné bicykle?
– Niektoré veci som rozdal a niektoré sú v rôznych múzeách.
Súťažili ste v ére, ktorá bola prešpikovaná osobnosťami a legendami svetového športu. Kto bol alebo je pre vás tým najlepším na svete?
– Francúz Daniel Morelón, trojnásobný víťaz OH a osemnásobný majster sveta.
Čo by ste chceli poradiť začínajúcim cyklistom alebo športovcom vôbec aby boli úspešní, slávni a populárni?
– Mať rád svoj šport a urobiť preň všetko, myslím úplne všetko.