BRATISLAVA – Materskú školu navštevovala v roku 2020 necelá tretina (32 percent) detí z marginalizovaných rómskych komunít, v celkovej populácii detí predškolského veku to bolo 87 percent. Vyplýva to z prieskumu štatistického zisťovania EU SILC – o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR zameraného na marginalizované rómske komunity. Zistenia prieskumu prináša analytická publikácia Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Predkladatelia správy približujú aj to, že deti z marginalizovaných rómskych komunít chodia do materských škôl nielen menej, ale trávia v nich aj menej času ako deti z celkovej populácie. “Celodennú starostlivosť (viac ako päť hodín) každý deň v týždni využívalo 59 percent detí z marginalizovaných rómskych komunít navštevujúcich škôlku v porovnaní so 73 percentami detí z celkovej populácie,” upozornil Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Prieskum sa zameral aj na zaraďovanie detí z marginalizovaných rómskych komunít do špeciálnych škôl. “V porovnaní s deťmi z celkovej populácie je podiel detí z marginalizovaných rómskych komunít v špeciálnom vzdelávaní zhruba trikrát vyšší,” upozorňuje úrad.
Poukazuje aj na to, že pretrvávajúcim problémom je stále tiež segregácia rómskych žiakov v samostatných školách a triedach a vytváranie etnicky homogénnych rómskych tried na základných, ale aj špeciálnych školách. “Takmer polovica (47 percent) detí z marginalizovaných rómskych komunít vo veku šiestich až 15 rokov vzdelávajúcich sa v bežnom vzdelávaní má v triede iba rómskych spolužiakov. Tento trend je ešte výraznejší pri deťoch v špeciálnom vzdelávaní,” upozornil Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Úlohou štatistického zisťovania EU SILC – MRK 2020, ktoré bolo pripravené v spolupráci so Štatistickým úradom SR a ktorého zber dát sa realizoval v teréne koncom roka 2020, bol zber reprezentatívnych a porovnateľných údajov o úrovni a rozdelení príjmov, úrovni chudoby a sociálneho vylúčenia marginalizovaných rómskych komunít na základe metodiky EU SILC, ktorý sa realizuje v celej EÚ. Okrem vzdelávania prináša analýzu oblastí, ako bývanie, zamestnanosť, zdravie, príjem či skúsenosť s diskrimináciou.