BRATISLAVA – Pre nález leteckej pumy na Nivách skolabovala v utorok doprava v hlavnom meste. Uzávera ciest trvala takmer šesť hodín, počas ktorých pyrotechnici pripravovali leteckú pumu z druhej svetovej vojny na prevoz k miestu zneškodnenia. Bombu z križovatky ulíc Bottova – Chalupkova v centre Bratislavy previezli do Rusoviec približne o tretej hodine popoludní. Miesto nálezu leteckej pumy nie je pre danú lokalitu nič výnimočné. V mieste kde ju robotníci vykopali totiž stála až do druhej svetovej vojny Rafinéria Apollo, ktorá bola cieľom útoku.
Takzvaná Apollka bola až do druhej svetovej vojny jednou z najväčších v Európe a mala strategický význam pri rozvoji priemyslu nielen v Československu. Bola založená v roku 1895 a vo svojej najslávnejšej ére produkovala technický benzín, petrolej na svietenie, lakový benzín, gazolín (ľahký benzín), ligroín (ťažký lakový benzín), plynový, vretenový, strojový, valcový a vulkánový olej, cerezín, parafín na výrobu sviečok, vazelínu, asfalt, ropný koks a umelý ľad. Ročná produkcia rafinérie bola viac ako 150 tisíc ton a zamestnávala takmer 3000 zamestnancov.
Počas druhej svetovej vojny patrilo Apollo nemeckému koncernu I.G.Farben, ktorý vyrábal pohonné hmoty pre armádu – Wehrmacht, čo bolo aj príčinou bombardovania rafinérie 16.júna 1944 spojeneckými vojskami. Na mesto, Zimný prístav a najmä na rafinériu Apollo dopadlo v priebehu necelých 10 minút takmer 370 ton bômb a objekty preplnené rôznymi horľavinami vybuchovali a horeli ešte dlhé týždne po bombardovaní. Rafinéria bola z viac ako 80 percent zničená, pričom nálety si vyžiadali takmer 200 mŕtvych a viac ako 700 zranených. Bombardovanie začalo predpoludním okolo desiatej hodiny a problémom bolo, že Bratislavčania brali dovtedy protiletecké poplachy na ľahkú váhu. Čo bolo aj dôvodom veľkého počtu mŕtvych a zranených. Navyše prvé sirény sa rozozvučali až po prvom bombardovaní rafinérie.
Bratislava bola po náletoch úplne paralizovaná, centrum zničené, mesto zostalo niekoľko dni bez vody, elektriny aj plynu. Poškodených bolo množstvo domov a významných budov ako mestská plynáreň, Slovenské národné múzeum, prakticky úplne bola zničená Slovenská dunajská plavba, Zimný prístav aj Dunajský most. Z dvadsaťjeden plavidiel, ktoré sa nachádzali v prístave, bomby úplne zlikvidovali osemnásť lodí a dve ťažko poškodili. Na plavbu bol použiteľný jediný parník. Škody sa odhadovali v meste na vyše 300 miliónov Korún slovenských, v prístave to bolo takmer 500 miliónov a horiacu Bratislavu bolo vidieť až z Viedne.
Aj preto je oblasť, kde v súčasnosti prebieha veľká výstavba autobusovej stanice, polyfunkčných aj obytných budov veľmi riziková a nebezpečná, keďže nik nevie presne povedať koľko nevybuchnutých bômb a pyrotechniky sa ešte na mieste bývalej rafinérie Apollo nachádza, keďže to nebolo jediné bombardovanie rafinérie Apollo a Bratislavy. 20. septembra 1944 zničili fabriku nálety takmer šesťdesiatich bombardérov, ktoré zhodili na Apollo 544 kusov 250 kilogramových bômb. Ďalšie nálety zažila Bratislava 6.decembra 1944 , keď na mesto zhodilo 16 bombardérov vyše 34 ton bômb a to najmä na železničnú stanicu a železničné depo nad Rómerovou (dnes Pionierskou) ulicou. Bratislava bola bombardovaná aj 7. februára 1945, keď opäť na Zimný prístav dopadlo viac ako 32 ton. Aj preto bola dlhé roky oblasť v okolí ulíc Chalupkova, Bottová, Mlinské Nivy, Prístavná, Košická, Karadžičová, Most Apollo uzavretá pre výstavbu pre kontamináciu pôdy a najmä pre nebezpečenstvo nevybuchnutých bômb a pyrotechnického materiálu. Dnes sa ukázalo, že tieto obavy neboli a nie sú zbytočné.
