BRATISLAVA – Hlavné mesto deklaruje, že v uplynulých rokoch urobilo významný pokrok v adaptácii na klimatickú zmenu. Odvoláva sa pritom na vypracovanie viacerých kľúčových dokumentov, a to Stratégie adaptácie (2014), Akčného plánu adaptácie (2017) a Atlasu hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých vplyvov zmeny klímy na území Bratislavy (2020). Pre TASR to uviedla hovorkyňa Bratislavy Dagmar Schmucková.
“Atlas je východiskový materiál pre navrhovanie adaptačných opatrení a zohľadňovanie zmeny klímy v územnoplánovacích dokumentoch mesta pri developerských či dopravných projektoch teraz aj do budúcna,” skonštatovala Schmucková. Ide o jeden z analytických materiálov pre samosprávu pri posudzovaní rozvoja mesta a jeho odolnosti voči prejavom zmeny klímy, teda extrémnym teplotám či zrážkam. V súčasnosti pracuje Metropolitný inštitút Bratislavy na jeho aktualizácii s použitím presnejších údajov. Magistrát zároveň pripomína aj strategický dokument Bratislava 2030, ktorý sa venuje aj klíme.
Verejné priestory obnovuje mesto s ohľadom na klímu
Ubezpečuje, že sa zároveň snaží zlepšovať kondíciu existujúcej zelene, vytvára nové zelené plochy, pribúdajú nové stromy i dreviny, ktoré zadržiavajú vodu v krajine. Kde to situácia umožňuje, sa v rámci revitalizácie pristupuje k výmene spevnených povrchov nepriepustných pre zrážkovú vodu za vodopriepustné materiály. “Pri investičných zámeroch, ktoré mesto posudzuje, dbáme na to, aby investor vybudoval v rámci svojich projektov vodopriepustné plochy a dostatok zelene,” poznamenala. Verejné priestory obnovuje mesto podľa hovorkyne aj s ohľadom na zvyšovanie odolnosti voči zmene klímy, zadržiavanie vody a zvyšovanie mestskej biodiverzity. S tým súvisí aj zmena režimu kosenia na niektorých trávnatých plochách.
“Tieto plochy sa dokázateľne výrazne menej prehrievajú a sú schopné zadržať viac zrážkovej vody, čím ochladzujú miestnu klímu,” podotkla. Pozornosť venuje tiež výsadbe drevín na zatienenie územia, k zlepšeniu miestnej mikroklímy prispejú podľa hovorkyne aj opatrenia ako revitalizácia a tvorba novej modrej a zelenej infraštruktúry mesta. V meste tiež podľa nej pribúdajú budovy so zelenými a vegetačnými strechami a fasádami. Vegetačné strechy sú plánované aj na prístreškoch novej električkovej radiály v Petržalke, trať má mať tiež vegetačný zvršok. “Na Staromestskej ulici je plánovaný nový verejný priestor Plató, ktorý má potenciál v budúcnosti predstavovať najväčšiu vegetačnú strechu v Bratislave,” dodala Schmucková.