BRATISLAVA – Česko ale aj Slovensko zasiahla obzvlášť smutná správa o úmrtí významného muža, ktorý obetoval svoj život pomoci ľuďom. Obrovská strata zasiahla aj prezidentku Slovenskej republiky Zuzanu Čaputovú. Dojímavé slová hlavy štátu.
Eduard Marek bol najstarším českým skautom. Zomrel v nedeľu 23. januára vo veku 104 rokov. Informovali o tom Skauti, “vo veku 104 rokov zomrel Eduard Marek – Hroznýš. Väznený nacistami za pomoc Židom, väznený komunistami za “protištátnu činnosť”. Mimoriadny človek a najstarší skaut v Česku. Ďakujeme a nezabudneme, brat Hroznýš,” napísali na Twitteri.
Dnes ve věku 104 let zemřel Eduard Marek – Hroznýš. Vězněn nacisty za pomoc Židům, vězněn komunisty za „protistátní činnost“. Mimořádný člověk a nejstarší skaut v Česku. Ohromný životní příběh čtěte na https://t.co/zQjuWD9FVB. Děkujeme a nezapomeneme, bratře Hroznýši. #skaut pic.twitter.com/c0vbzatRDO
— #SKAUT (@skaut) January 23, 2022
Táto strata zasiahla aj slovenskú prezidentku, “Eduarda Mareka som osobne stretla niekoľkokrát, aj v roku 2019 pri odovzdávaní ocenenia Biela vrana. Charizma a sila životného príbehu, ktoré som mohla pri týchto stretnutiach zažiť, sa dajú len ťažko opísať, no zároveň sú stále v mojej pamäti. “
Eduard bol podľa nej skaut na pravom mieste, ktorý pomáhal ostatným. “Idea skautizmu – pomáhať tam, kde je to potrebné, oslovila Eduarda Mareka tak silným spôsobom, že bol ochotný obetovať svoju vlastnú slobodu pre záchranu a pomoc iným. Počas druhej svetovej vojny pomáhal našim židovským spoluobčanom, po nástupe komunistov zase ľuďom, ktorí utekali pred týmto režimom.”
Ako ďalej dodala, “väzenský pracovný tábor v Jáchymove dokázal prežiť len vďaka tomu, že veril v budúcnosť a v obnovu skautingu u nás. ”Skauting mi dal radosť a silu pre celý môj život,” hovoril. Ten kto verí, tak ako Eduard Marek, že každodenný život je zázrak, ten prežije život omnoho šťastnejší. Eduard Marek bol toho dôkazom.”
Eduard Marek sa narodil v Prahe v roku 1917. Na vojnu nastúpil v roku 1936 ako dobrovoľník k prvému leteckému pluku TGM. Po demobilizácii, ktorá bola v roku 1939, sa začal venovať rodinnej realitnej kancelárii. Počas vojny pomohol svojmu židovskému kamarátovi, kvôli čomu bol tri mesiace väznený. Taktiež sa zúčastnil Pražského povstania.
Po vojne opäť obnovil svoju realitnú kanceláriu a viedol junácky odiel. V roku 1948 po komunistickom puči sa podieľal na založení odbojovej skupiny, o rok neskôr bol zatknutý za “protištátnu činnosť” a odsúdený na desať rokov. Na slobodu sa dostal až po siedmich rokoch. Spolu s ním zatkli aj jeho manželku, kvôli čom sa jeho vtedy päťročný syn ocitol v ústave. O jeho živote informovala organizácia Pamäť národa, ktorá zbiera svedectvá pamätníkov minulého storočia.