Profil nezvestného
Žena, ktorá sa vo voľnom čase venuje hľadaniu stratených ľudí priblížila, že v HAKA, tak isto aj na polícii si robia takzvaný profil nezvestného. „Úzko spolupracujeme so Záchranným systémom Slovensko. Zisťujeme od blízkych, či sa stratený s niekým pred odchodom pohádal, či neodišiel v afekte, či tam boli finančné problémy, nevera alebo iné dôvody. Ale aj to kam chodil nakupovať, kam telefonoval, akých mal kamarátov, aké sú jeho obľúbené miesta, kde sú pochovaní jeho blízki, kde chodil na ryby. Ak je podnikateľ, či zle neinvestoval, neprišiel o firmu, sú to kvantá otázok, ktoré pokladám podľa toho o akého človeka sa jedná,“ vymenúva Lulu Li s tým, že už vie pri akej vekovej kategórii sa má na čo pýtať.
NEZVESTNÁ Erika odišla z centra pre deti na Vianoce. Odvtedy ju nik nevidel
Napríklad pri poslednom prípade nezvestných súrodencov v Bratislave poradila ich matke, aby chlapcom nazrela do histórie prehliadača v počítači. „Tak sme zistili, že chlapec si pozeral vlakovú a autobusovú dopravu a boli sme si na 99% istí, že chlapci sa nachádzajú na stanici alebo minimálne tam boli a niekam odcestovali. Náš predpoklad sa aj potvrdil. Pozorná členka HAKA našla deti na Nivách,“ prezradila s tým, že z každého prípadu si niečo odnesie.
Policajti vs. dobrovoľníci
Hlavný rozdiel medzi policajným pátraním a pátraním HAKA vidí správkyňa skupiny Cielené pátranie po osobách v tom, že pátrači z HAKA to robia zadarmo. „Našou výplata je slovo ďakujem,“ vyslovila s úsmevom. Veľakrát sa stáva, že ľudia sa obracajú najskôr na HAKU až potom na kompetentné orgány, Lulu Li však pripomína: „Vtedy ihneď apelujem na to, aby išiel človek v prvom rade na políciu.“ Podľa jej slov je na polícii množstvo profesionálnych pátračov. „My sme všetko dobrovoľníci, oni majú na to prostriedky aj vzdelanie,“ dodáva s tým, že HAKA nemá žiadne právomoci ani kompetencie. A to, či muži zákona budú s dobrovoľnými pátračmi na prípade spolupracovať je len na ich rozhodnutí. Napriek tomu majú dobrovoľní pátrači mnohokrát lepšie vybavenie ako polícia. „Máme termovízie, nočné videnie, drony, AED, to sú veci, ktoré by mali byť štandardnou výbavou každej policajnej hliadky.“ Polícia v minulosti žiadala HAKU aj o to, aby im pomohli pátrať po hľadaných osobách. Zakladateľ občianskeho združenia však túto ponuku odmietol. Lulu tvrdí, že chce pátrať po ľuďoch, ktorí potrebujú pomoc a nie po zločincoch.
„Pocit, keď osobu nájdeme je na nezaplatenie.”
S rodinami nezvestných si vytvorila vzťah
Lulu si myslí, že práve vďaka dôvera, ktorú si s blízkymi nezvestných vytvorí je potrebná na účinné vypátranie osoby. „Ja som v kontakte s desiatkami ľudí, či sa nezvestná osoba našla živá alebo mŕtva. Na Vianoce s nimi pravidelne telefonujem,“ vyriekla. „Keď mi príbuzný plače do telefónu, potrebujem ho v prvom rade upokojiť, aby mi odpovedal racionálne.“ Kvôli 20 rokov nezvestnej Timey Nagyovej bola pátračka štyri dni na východe. Útočisko jej vtedy poskytla vnučka nezvestnej osoby, ktorá sa našla bohužiaľ neskoro, hoci Lulu v konkrétnom prípade nepátrala a bola “ len“ akousi psychickou podporou cez telefón. „Ak sme v kontakte s rodinu, tak ich navigujem. Choďte psychológovi, psychiatrovi. Naozaj treba vyhľadať tú odbornú pomoc. Sú linky pomoci, kam stačí zavolať a porozprávať sa,“ radí.
Resocializačné zariadenia sú osobitná kapitola
Dobrovoľníčka vraví, že niektorí ľudia sú dobrovoľne nezvestní. „Oni sa doslova a do písmena skrývajú tie deti, oni nie sú stratené. Niektoré deti, ktoré utečú 5, 6 – krát volám športovci,“ hovorí s pochopením v hlase. „Predstavte si, že ste niekde zatvorení v nejakej komunite ľudí a ťahá vás to, cítite, že vonku medzi tými v úvodzovkách kamarátmi sa cítite dobre a ste tam pochopení,“ vysvetlila prečo mladiství tak často utekajú. Podľa Lulu Li úteky z týchto zariadení netreba podceňovať. „Dôkazom toho je napríklad dievča z Česka, ktoré utieklo z takého zariadenia a skočilo pod vlak takmer v priamom prenose,“ hovorí prečo tieto nezvestnosti nemožno brať na ľahkú váhu. Dievčatá, ktoré utekajú z resocov sa ľahko môžu stať obeťami obchodu s bielym mäsom. „Vidina peňazí a ľahkého zisku mnohokrát preváži,“ komentuje s tým, že na mladých ľudí má bohatý človek veľký vplyv. „Nemyslím si, že majú v týchto zariadeniach ideálne podmienky,“ dodala k téme tzv. prevýchovných zariadení na Slovensku. Biologickí rodičia nemajú o tieto deti záujem ani, keď sa stratia. „Veľmi málo, keď dieťa utečie z resocializačného zariadenia nás kontaktuje jeho rodič. On v podstate nemá dôvod lebo ho strčil do toho resocu a tým hodil zodpovednosť na štát.“
„Pokiaľ sa nenašlo telo, tak je vždy nádej!“
NEZVESTNÉ DETI: Riaditeľ domova sa ohradzuje “nie sme výkon trestu alebo odňatia slobody”
O tom aké je to hľadať dlhé roky nezvestné osoby sa dočítate na ďalšej strane..