BRATISLAVA – Ekonomická univerzita v Bratislave (EUBA) má zrekonštruovanú takmer polovicu svojej ubytovacej kapacity, investičný dlh však predstavuje približne 21 miliónov eur. Rekonštrukcie sa prevažne financovali z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR a podľa univerzity sa vzhľadom na nedostatočné financovanie zo strany štátu realizovali po etapách od roku 2004. Uviedol to vedúci Centra komunikácie a vzťahov s verejnosťou EUBA Miroslav Horňák.
“EUBA plánovala získať zdroje z Plánu obnovy a odolnosti SR na rekonštrukciu a obnovu študentských domovov,” uviedol Horňák. Univerzita sa v roku 2021 zapojila do výzvy MŠVVaŠ na rozvojové projekty verejných vysokých škôl. “Išlo o koncept Zelenej univerzity, kde sme plánovali zo získaných zdrojov financovať vypracovanie štyroch realizačných projektových dokumentácií na štyri študentské domovy a projekt pre budovy školy na Dolnozemskej ulici v Bratislave na energetickú efektívnosť,” priblížil. Projekt však neprešiel posúdením zo strany ministerstva.
Dva projekty na komplexnú rekonštrukciu študentských domovov Starohájska 4 a Dolnozemská v Bratislave – Petržalke boli vypracované a v pláne bolo financovať ich z prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti SR. “V rámci tejto výzvy sme sa obrátili na MŠVVaŠ s požiadavkou, aby bola samostatne pre Bratislavský kraj vyčlenená alokácia na rekonštrukciu objektov univerzít, ale naša požiadavka nebola akceptovaná,” uviedol Horňák.
Ako informoval, podľa vyhlásenej výzvy zo 14. júla je podmienkou ukončené verejné obstarávanie na uskutočnenie stavebných prác. EUBA vyhlásila verejné obstarávanie na rekonštrukciu študentského domova Starohájska 21. júla, keďže na tento projekt má vydané právoplatné stavebné povolenie a je tak možné zrealizovať verejné obstarávanie.
Okrem toho univerzita plánuje rekonštrukciu študentského domova Vlčie hrdlo z vlastných zdrojov. “Plánujeme obnovu objektu zateplením strešného a obvodového plášťa, odstránenie pôvodného bleskozvodu a osadenie nového, kompletnú výmenu výplní otvorov objektu za účelom zlepšenia stavebnotechnického stavu, zlepšenia energetickej hospodárnosti a predĺženie životnosti budovy, ako aj vybudovanie bezbariérového prístupu do budovy,” dodal Horňák.