K celej situácii poskytol agrorezort stanovisko. „Ministerstvo pôdohospodárstva nemá informácie o nedostatku týchto výrobkov na trhu. Vzhľadom na zvyšujúce sa ceny vstupov a infláciu je zdražovanie výsledných produktov reálne, Ministerstvo pôdohospodárstva však nerobí ekonomické predikcie vývoja trhu, takže nemôžeme potvrdiť 3 – až 5-násobný nárast cien,“ povedali z Odboru komunikácie ministerstva pôdohospodárstva.
Agrorezort tvrdí aj to, že má riešenie a štát poskytne pekárom, cukrárom a cestovinárom konkrétnu pomoc. “Ministerstvo pôdohospodárstva, v spolupráci s Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom, vyčlenilo prostriedky v celkovom objeme 8 miliónov eur na tzv. Mimoriadnu pomoc pre potravinárov. Od konca apríla do 10. júna 2022 mohli potravinári vyplniť dotazník, na základe ktorého im Ministerstvo pôdohospodárstva poskytlo mimoriadnu finančnú pomoc v situácii extrémneho zdražovania. Na základe dát z tohto dotazníka plánuje Ministerstvo pôdohospodárstva aktivovať schému štátnej pomoci z prostriedkov štátneho rozpočtu. Ide o mimoriadny dočasný rámec pre potravinárov a peniaze sa k nim dostanú najneskôr do konca roka 2022,” vysvetlil agrorezort.
Cieľom ministerstva je poskytnúť finančné prostriedky na úhradu časti zvýšených prevádzkových nákladov potravinárskych podnikov, ktoré musia znášať a predstavujú pre nich relatívne veľkú záťaž. Návrh novej schémy štátnej pomoci bol už konzultovaný s Protimonopolným úradom, aktuálne sa finalizujú podklady pre notifikačný proces a následne bude schéma prostredníctvom Protimonopolného úradu zaslaná na spomínanú notifikáciu Európskej komisii.
“Na túto pomoc Ministerstvo pôdohospodárstva plánuje vyčleniť ďalších 8 miliónov eur. Pre úplnosť treba znovu pripomenúť, že aktuálne sú otvorené, resp. vyhodnocované výzvy v súhrnnom objeme takmer 314 miliónov eur. Z toho sa už vyhodnocuje výzva pre potravinárov za 170 miliónov eur, čo považujeme za mimoriadny úspech. Potravinári sa tak konečne dostanú aj k projektovým eurofondovým peniazom, o ktoré Slovensko takmer prišlo vďaka pôsobeniu predošlej vládnej garnitúry, ktorej súčasťou bol aj Milan Lapšanský. Milan Lapšanský pôsobil ako generálny riaditeľ na Ministerstve pôdohospodárstva práve na sekcii potravín a dobre vie, aké sú kompetencie a možnosti Ministerstva pôdohospodárstva.“
Zvyšovanie cien chleba a pekárenských výrobkov sa dotýka aj obchodných reťazcov, pre ktoré by eventuálne drastické zdražovanie bolo takisto problémov. “Dodávky pekárenských výrobkov do obchodov sú stabilné, či už ide o domácich pekárov alebo zahraničných. Tým ale, že vstupy do výroby a predaja sa zásadným spôsobom zvyšujú, tak sme v neustálom kontakte a rokovania prebiehajú takmer nepretržite. Situácia je dramatická a je potrebné, aby štát urýchlene zadefinoval riešenie s energiami do konca tohto roka a tiež riešenie od roku 2023. Sú krajiny EÚ, kde už existujú podporné schémy pre podnikateľov, čím získavajú konkurenčnú výhodu oproti krajinám, kde takáto podpora nie je. Už dnes klesá spotreba potravín vrátane pečiva, a to napriek tomu, že obchodníci zásadným spôsobom tlmia infláciu a neprenášajú všetky svoje náklady do cien. Neustále zvyšovanie cien je čoraz menej akceptované spotrebiteľmi na Slovensku pri všetkých druhoch potravín,” povedal Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Mimoriadne diskutovanou témou je aj aktuálna potravinová sebestačnosť Slovenska. Aj podľa Martina Krajčoviča. “Nemali by sme sa upínať na potravinovú sebestačnosť, pretože je to len ilúzia, ktorá by znamenala nedostatok potravín, keďže množstvo produktov nevieme vypestovať alebo vyrobiť na Slovensku. Treba však zvyšovať konkurencieschopnosť potravinárov, v tom sa s pekármi zhodneme. Nezaradenie potravinárstva do plánu obnovy je z tohto pohľadu chybou. Na Slovensku je v potravinárstve vysoký investičný dlh, čo sa prejavuje aj dnes pri energetickej kríze, keďže výroba je zastaralá a energeticky náročná. Máme aj slabšiu úroveň automatizácie v potravinárstve. Kombinácia investičného dlhu a nízkej podpory potravinárov v súvislosti s krízou s energiami, sa odzrkadľuje aj na zápornom salde zahranično-obchodnej bilancie.”