Aj preto najnovšie vláda Viktora Orbána informovala, že opatrenia regulácie cien benzínu a nafty zruší, ak nebudú dodávky ropy z Ruska dostatočné alebo maďarská rafinéria Danube nebude v plnej prevádzke. Malo by sa tak stať od 1.januára 2023. Krízový scenár sa zdramatizoval, keď spoločnosť MOL koncom novembra obmedzila dodávky čerpacím staniciam, ktoré nepatria pod kritickú infraštruktúru a nie je tak povinná ich zásobovať. Stovky z nich už majú rôzne reštrikcie a nedostatok benzínu či nafty. Sú to väčšinou čerpacie stanice v menších mestách a mimo lepších miest a ktoré nepatria pod koncern MOL. Z dôvodu nižšej marže, ale aj dopytu, keďže pri zafixovaných cenách zanikol prirodzený rozdiel medzi cenou na diaľnici a cenou mimo diaľnice.
„Pri výrobe benzínu a nafty máte niekoľko strán, kde každá si berie svoju vlastnú maržu a v konečnom dôsledku každá strana si v inom momente môže povedať, kedy už zatvára svoj biznis. Všeobecne sa uvádza, že rafinéria má maržu pri výrobe benzínu od 0,5 do 3,5 %. Pri nafte to je 3 až 6,5 %. Potom tu máte prepravu a samotný predaj nafty, kde sa marža pohybuje od 7 do 12% no a samozrejme v cene benzínu a nafty je aj spotrebná daň z palív a DPH, čo je pomyselná marža štátu, ktorá je najväčšia a tvorí tretinu až polovicu konečnej ceny,“ konštatuje ekonomialudskouurecou.sk.
Zároveň portál dodáva, že paradoxne najväčším víťazom celej situácie je maďarská vláda, ktorá ceny “zastropovala”. Lebo aj v Maďarsku je spotrebná daň z palív v zásade fixnou položkou, ktorá nezohľadňuje cenu. „Tým pádom čím viac palív sa predá, tým viac vláda na spotrebnej dani zarobí. Na podobnom princípe funguje aj tzv. poplatok na skladovanie, ktorý je tiež súčasťou konečnej ceny nafty. Výnimkou je DPH, ktorá je relatívna k trhovej cene, avšak tu si treba priznať, že najväčšími kupujúcimi palív sú firmy, ktoré si tak či tak vypýtajú DPH od štátu naspäť, čo je na konci dňa neutrálna účtovná položka v rozpočte štátu,“ dodali z ekonomialudskouurecou.sk