BRATISLAVA – Rozhodnutie parlamentu, ktorý odsúhlasil daňový bonus vo výške 140 eur mesačne na prechodné obdobie dvoch rokov a na vyživované deti do 18 rokov spôsobilo samosprávam miest a obcí veľké problémy. Spolu s rodinnými prídavkami na dieťa vo výške 60 eur by mal totiž od nového roka dostať rodič na jedno dieťa sumu 200 eur. Nuž a to je pre samosprávy likvidačné.
Opatrenie bude mať negatívny dosah na výnos dane z príjmov fyzických osôb a svoje, už aj tak našponované rozpočty, budú musieť samosprávy kompenzovať z iných zdrojov. Či už to bude zvyšovanie miestnej dane, dane z nehnuteľností, dane za psa alebo zvýšenie poplatkov za odvoz komunálneho odpadu. Aj na to sa musia obyvatelia miest a obcí pripraviť od januára 2023. Nebude to síce plošne na celom Slovensku, ani v rovnakej výške, ale zvyšovanie poplatkov je viac ako reálne všade. „Pre samosprávy to predstavuje obrovské negatívne dopady. V prípade mesta Banská Bystrica ide o 4,7 milióna eur, o ktoré príde. Školstvo, verejná doprava alebo sociálne zabezpečenie sú služby, ktoré obyvatelia považujú za štandardné a automatické. Ich financovanie je zabezpečené z podielových daní, čo v praxi znamená, že vplyvom zvýšenia daňového bonusu bude do samospráv prúdiť v nasledujúcich rokoch menej podielových daní. Podobne, ako iné mestá a obce na Slovensku, aj my budeme musieť pristúpiť k nepopulárnym opatreniam, s cieľom zachovať základné zákonné a zmluvné povinnosti,“ objasňuje primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko.
Ide napríklad o zvyšovanie daní, zvýšenie poplatku v školách (školné, strava, školský klub detí), nájmu z nehnuteľnosti či priestorov v správe samospráv. Podobne ako Banská Bystrica, aj iné mestá a obce na Slovensku majú veľký problém zostaviť vyrovnaný rozpočet na budúci rok. „Žiline chýba 10 miliónov eur. Vykompenzovať ich dokážeme internými úsporami, ktoré sú už v tomto momente na hrane akceptovateľnosti. Druhou cestou je zobrať si úver a treťou možnosťou je úprava miestnych daní a poplatkov, kde budeme upravovať predovšetkým poplatok za komunálny odpad do výšky, ktorú nám stanovuje zákon. Ak štát bude pokračovať v prenášaní ďalších kompetencií na samosprávy bez finančného krytia, a bude schvaľovať opatrenia, ktoré budú financované z rozpočtov samospráv, je to pre mestá ako Žilina neprijateľné,“ objasňuje Peter Fiabáne, primátor mesta Žilina.
Mesto preto pripravilo návrhy na úpravu výšky sadzieb poplatku za komunálny odpad a rovnako aj úpravu sadzieb dani z nehnuteľností od 1.1.2023. „Čo sa týka konkrétneho príkladu, môžeme uviesť, že ak v roku 2022 zaplatil občan poplatok za komunálny odpad paušálny ročný poplatok 27 eur, v roku 2023 by to malo byť necelých 37 eur. Ide o legislatívne povinnosti mesta a nastavenie poplatku tak, aby príjem vykryl výdavky za odpadové hospodárstvo. Bolo by totiž neekonomické, aby mesto doplácalo na odpadové hospodárstvo z iných príjmov a obmedzovalo iné činnosti,“ skonštatovala Barbora Zigová, hovorkyňa mesta Žilina.