BRATISLAVA – Poslanci Národnej rady upravili bočný odstup pri predchádzaní vodiča malého motocykla, cyklistu alebo chodca, a to na najmenej jeden meter pri najvyššej dovolenej rýchlosti do 50 kilometrov za hodinu a 1,5 metra v ostatných prípadoch. Dodržanie tejto vzdialenosti však nemožno brať absolútne, ale skôr ako odporúčanie. Prioritné bude pri spornej situácii neohrozenie predchádzaného účastníka.
Schválený bol aj návrh, podľa ktorého k základným povinnostiam vodiča sa pridáva aj neohrozenie cyklistov na cestičke pre cyklistov, pri odbočovaní a vchádzaní na cestu. Zároveň sa zakazuje zastavenie vozidla nielen na priechode pre chodcov a priechode pre cyklistov, ale aj na mieste na prechádzanie. Okrem toho sa navrhuje umožniť cyklistovi nedodržiavať striktne povinnosť pri odbočovaní vľavo zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky. Jasne sa ustanovuje aj prednosť každého, kto ide priamo, pred tým, kto odbočuje, a to bez ohľadu na stavebnú formu a oddelenosť cesty. Prednosť sa týka aj cyklistu idúceho súbežne s hlavnou cestou, zväčša po priechode pre cyklistov. Rozširuje sa aj zákaz zastavenia a státia na cyklistickej infraštruktúre. Umožňuje sa aj jazdenie na chodníku aj cyklistom, ktorí sprevádzajú alebo vezú na bicykli dieťa do 10 rokov.
Rozširuje sa aj možnosť cyklistov jazdiť vedľa seba len na cestičke pre cyklistov o iné druhy komunikácií, na ktorých nie je voľnejší pohyb cyklistov problematický. Okrem toho sa dopĺňa možnosť jazdy vedľa seba pre skupinové jazdy. Ďalej sa navrhuje doplniť medzi osobitné oblasti z hľadiska pravidiel cestnej premávky aj bicyklovú cestu. Ide o cestu vymedzenú dopravnou značkou, na ktorej “auto je hosť”. Vjazd motorových vozidiel do tejto cesty je prípustný len vtedy, ak to umožní dodatková tabuľa, a aj vtedy majú cyklisti vždy prednosť.
To čo je v zahraničí absolútne samozrejmé a striktne to dodržiavajú aj slovenskí motoristi, sa u nás prijalo až po mnohých búrlivých diskusiách. Ako aj na základe množstva úmrtí cyklistov a to aj profesionálnych. Príklady Andriána Babiča alebo Róberta Nagya sú v tomto smere výrazným mementom. O téme sa zregióny.sk rozprávali s bývalými úspešnými slovenskými profesionálnymi jazdcami a osobnosťami slovenskej cyklistiky.
Peter Velits: Som rád, že tento zákon vstúpi v platnosť, keďže sa týmto priblížime západnej Európe a zároveň sa zvýši bezpečnosť pre cyklistov na cestách. Je to zásadný posun vpred.
Milan Jurčo: V podstate s tým súhlasím ako s minimálnym odstupom. Autom jazdím od 15-tich rokov, v rodine som mal šoférov z povolania vrátane diaľkových autobusov. Učili ma, aby som chodcov a bicyklistov obchádzal v takej vzdialenosti, keby aj náhle spadli do mojej strany, neboli by v mojej jazdnej dráhe. Tento princíp dištancu dodržiavam a nepociťujem riziko pri obiehaní.
Milan Dvorščík: Teší ma, že predchádzanie cyklistov bolo upravené na 1.5 metra, ale beriem to iba ako 1 kamienok do mozaiky. Historiek o nezodpovedných vodičoch alebo cyklistoch som počul veľa. Myslím si však, že miesto vzájomného obviňovania, je dôležitejšia vzájomná tolerancia na cestách. Ako? Napríklad. Učiť sa PREDVÍDAŤ nebezpečnú situáciu a uvedomiť si, že každý účastník môže spraviť chybu. Preto cyklistom neustále odporúčam “mať oči, uši nielen vpredu, ale aj vzadu”.
Peter Doležal: Viem, že každá minca má dve strany. Sú zodpovední a nezodpovední šoféri ako aj cyklisti. Mám možnosť posúdiť obe strany. Ako cyklista nadšenec aj ako šofér so 60.000 km ročne. Mal som možnosť žiť nejaký čas vo Švajčiarsku. Prvé na čo ma zamestnávateľ upozornil bolo, že pri nehode s cyklistom sa nepozerá, kto bol na vine. Na vine je vždy motorista, pretože neberie ohľad na nechráneného cyklistu… Často zažívam stresy pri jazde na bicykli pre šoférov, pre ktorých sme prekážka a spomalenie na ceste. Asi nemajú deti, ktoré sa vozia na bicykli. Mrzí ma, že až zákon musel vyriešiť strety motoristov a cyklistov a na cestách väčšinou chýba normálne správanie oboch účastníkov premávky. Až čas ukáže, ako tento zákon dopadne, ako bude vymožiteľný a ako kontrolovateľný. Ale samozrejme som rád, že takéto niečo konečne existuje. Ja sa cítim ohrozený pri každej jazde, čo motorista asi nemôže povedať, že by som ho ohrozil tak vážne, aby mu hrozilo poškodenie zdravia alebo smrť. Očakával som nejakú iniciatívu od Slovenského zväzu cyklistiky, ale pred tragickou nehodou Babiča som nič nepostrehol. Ale možno čítam nesprávne periodiká.
Rastislav Zoller: Pozitívna zmena zákona, konečne. Sám som aktivoval petíciu hneď po smrteľnej nehode Adriána Babiča. Som rád, že sa dostala na úrodnú pôdu. Je to malý začiatok, ale bezpečnosť cyklistov a chodcov by mala mať veľkú prioritu v zákone o cestnej premávke. Je to najslabší člen, účastník cestnej premávky.