BRATISLAVA -Poslanci Národnej rady SR prijali novelizáciu zákona, podľa ktorého Slováci nebudú musieť prichádzať o slovenské občianstvo po prijatí cudzieho občianstva, pokiaľ preukážu najmenej päťročný pobyt v cudzine. Tí, ktorí už stratili slovenský pas prijatím cudzieho občianstva, môžu požiadať o jeho vrátenie, pokiaľ zdokladujú päťročný pobyt v cudzine.
Je to potešujúca správa pre občanov Slovenskej republiky, ktorí dlhodobo žijú v zahraničí a majú záujem nadobudnúť občianstvo tohto štátu bez straty slovenského. Novela zákona zároveň rieši situáciu, keď niekto prišiel o slovenské občianstvo po sprísnení zákona pred desiatimi rokmi. Teraz ho môžu získať späť jednoduchším spôsobom na základe štandardných európskych princípov. „Slovenskí občania tak v budúcnosti neprídu o občianstvo SR, ak v čase nadobudnutia cudzieho občianstva mali v tomto štáte pobyt (povolený, registrovaný alebo inak evidovaný) najmenej 5 rokov a predložia o tom doklady. Zákon ustanovuje aj ďalšie výnimky, na základe ktorých nedôjde k strate občianstva. K dvom výnimkám, ktoré sú už v teraz platnom zákone (nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva manžela počas trvania manželstva a nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva narodením) pribudnú ďalšie dve. K strate občianstva nedôjde ani vtedy, ak bolo cudzie štátne občianstvo nadobudnuté osvojením, alebo ho nadobudlo maloleté dieťa,“ informuje polícia na svojej oficiálnej stránke.
Súčasná úprava, podľa ktorej občania SR stratili slovenské občianstvo nadobudnutím cudzieho, sa začala uplatňovať v júli 2010. Doteraz tak prišlo o slovenské občianstvo 4 059 ľudí. V roku 2015 prijalo ministerstvo vnútra nariadenie, ktoré umožňuje bývalým občanom požiadať naspäť o slovenské občianstvo na základe výnimky ministra vnútra. Doteraz bolo vrátené 1183 osobám. „Novela zákona ustanovuje, že bývalým občanom SR sa štátne občianstvo SR udelí na základe žiadosti po splnení zákonom ustanovených podmienok (najmä bezúhonnosti) za predpokladu, ak mali na území štátu, ktorého štátne občianstvo nadobudli, pobyt (povolený, registrovaný alebo inak evidovaný) najmenej 5 rokov,“ dodáva polícia. Na rozdiel od súčasnosti žiadatelia zároveň nebudú musieť spĺňať podmienku pobytu na území Slovenskej republiky, čiže budú odbremenení od povinnosti prihlasovať sa ako cudzinci na pobyt na území SR na príslušnom oddelení cudzineckej polície. Značne sa im tým uľahčí podávanie žiadosti. Cudzinci z EÚ sa musia totiž teraz prihlasovať na pobyt na Slovensku osobne. Naďalej budú bývalí občania Slovenska oslobodení od jazykovej skúšky.
Osobám so statusom Slováka žijúceho v zahraničí sa udelí štátne občianstvo SR za predpokladu, ak majú povolený pobyt na území SR a ak sa žiadateľ významne zaslúžil o prínos pre komunitu Slovákov žijúcich v zahraničí v oblastiach ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej alebo športovej. V praxi tak vzniknú dve kategórie žiadateľov s postavením Slováka žijúceho v zahraničí.
- jedna kategória budú žiadatelia bez tzv. prínosu pre komunitu, ktorí vo vzťahu k pobytu budú musieť splniť podmienku najmenej 3-ročného pobytu na území SR. O ich žiadosti bude rozhodovať ministerstvo, proti rozhodnutiu možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje minister vnútra na základe návrhu osobitnej komisie,
- druhou kategóriou budú žiadatelia s postavením Slováka žijúceho v zahraničí s tzv. prínosom pre komunitu, u ktorých sa vo vzťahu k pobytu bude vyžadovať iba podmienka naplnenia povoleného pobytu na území SR (bez špecifikácie jeho dĺžky); o ich žiadosti bude rozhodovať priamo minister vnútra, proti ktorého rozhodnutiu nebude možné podať rozklad.
Občania Českej republiky majú výnimku
Vo vzťahu k potomkom bývalých československých občanov narodených na území SR títo budú môcť požiadať o udelenia štátneho občianstva SR za podmienky povoleného pobytu na území SR bez špecifikácie jeho dĺžky.
Do zákona sa dopĺňa podmienka na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, že žiadateľ nesmie predstavovať hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky. Slovenské občianstvo budú môcť jednoduchšie nadobudnúť aj osoby so slovenským pôvodom, ak jeden z rodičov, prarodičov alebo praprarodičov bol československým štátnym občanom narodeným na Slovensku. Z dôvodu príbuznosti českého jazyka, ktorý spĺňa požiadavku základnej zrozumiteľnosti, sa u žiadateľov, ktorí sú alebo boli štátnymi občanmi Českej republiky, uplatňuje výnimka z požiadavky ovládania slovenského jazyka. Výnimka platí tiež pre žiadateľov starších ako 65 rokov a žiadateľov, ktorí vykonali jazykové skúšky zo slovenského jazyka. Tieto výnimky sa uplatňujú aj u žiadateľov, ktorí majú platné osvedčenie preukazujúce postavenia Slováka žijúceho v zahraničí.
Najčastejšími príkladmi vzniku dvojakého (či viacnásobného) občianstva sú:
- v okamihu narodenia: ak sa dieťa narodí rodičom, ktorí majú rôzne štátne občianstvo a právny poriadok oboch štátov v otázke nadobudnutia občianstva akceptuje zásadu ius sanguinis (právo krvi)
- v okamihu narodenia: ak sa dieťa narodí na území štátu, ktorého právny poriadok pripúšťa nadobudnutie občianstva podľa zásady ius soli (princíp teritória) a aspoň jeden z rodičov má štátnu príslušnosť štátu, v právnej úprave ktorého prevažuje titul ius sanguinis
- naturalizáciou: ak právna úprava štátu, ktorého občianstvo je v naturalizačnom procese priznané, nevyžaduje vzdanie sa pôvodného občianstva a súčasne právna úprava štátu, v rámci ktorej fyzická osoba nadobudla, prvotné občianstvo akceptuje nadobudnutie nového
- uzavretím manželstva (alebo narodením dieťaťa): ak právna úprava štátu jedného z manželov umožňuje nadobudnutie občianstva partnerovi a súčasne právna úprava štátu, v rámci ktorej fyzická osoba nadobudla prvotné občianstvo, akceptuje nadobudnutie nového, repatriáciou, osvojením.
V súčasnosti 14 z 24 európskych krajín upravuje dvojaké občianstvo bez výraznejších obmedzení. Ide o Belgicko, Cyprus, Českú republiku, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko.
Dvojaké občianstvo s výraznejšími obmedzeniami povoľuje šesť krajín, a to Chorvátsko, Bulharsko, Lotyšsko, Nemecko, Slovinsko a Španielsko. Legislatíva týchto krajín výslovne nezakazuje dvojaké občianstvo, avšak presne identifikuje okruh štátov, ktorých štátne občianstvo je uznané a povolené ako druhé občianstvo. Výnimkou je Slovinsko, ktoré formálne povoľuje bipolitizmus, avšak druhé občianstvo možno získať len automaticky manželstvom, respektíve na základe princípu ius soli (princíp teritória) alebo ius sanguinis (právo krvi).
Poslednú kategóriu predstavujú krajiny, kde dvojaké občianstvo nie je upravené v legislatíve okrem výnimiek. Ide o krajiny ako Litva, Rakúsko a Estónsko. Legislatíva týchto krajín sa snaží predchádzať bipolitizmu, preto sa druhé štátne občianstvo udelí len presne vymedzenému okruhu fyzických osôb.
Najbenevolentnejšími krajinami v kontexte udelenia občianstva sú Cyprus, Česká republika, Írsko, Maďarsko a Rumunsko, ktoré okrem všeobecných podmienok nestanovujú konkrétnejšie prísne pravidlá pri nadobudnutí druhého občianstva jednak vlastnými občanmi a tiež cudzincami.