BRATISLAVA – Samosprávy majú už druhý rok za sebou mimoriadne zložité obdobie. Financovanie obcí a miest je nedostačujúce, veľkým problémom je migrácia obyvateľstva do silných regiónov, extrémne stúpajú ceny energií, poplatkov, pohonných hmôt, je to veľké daňové zaťaženie. Navyše čerpanie eurofondov má zvláštne pravidlá, ktoré sú evidentné najmä v bratislavskom kraji.
Najbohatší, najväčší, najziskovejší. Aj také označenie má Bratislavský kraj, ktorý preto nemôže čerpať financie z eurofondov na svoje rozvojové projekty. Aj preto všetkých 89 tunajších samospráv adresovalo výzvu vláde SR, aby do Bratislavského kraja smerovalo viac európskych peňazí. “Jediná cesta, ako riešiť problémy kraja je, aby sa doň dostalo viac peňazí. Apelujeme na európske inštitúcie, aby schválili presun alokácie na projekty,” vyhlásil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. Bez eurofondov Bratislava i ďalšie mestá a obce v kraji prídu o možnosť realizovať viaceré kľúčové projekty, ktoré nie je ich možné riešiť z vlastných rozpočtov. “Dopravné kolóny, nedostatok miest v školách a škôlkach, starnúca populácia, vysoký vek lekárov, zhoršujúca sa kvalita životného prostredia či vysoká energetická náročnosť sú len niektoré z alarmujúcich problémov sužujúcich Bratislavský kraj,” povedal Droba.
“Bez európskych peňazí sa veľké problémy Bratislavy a Bratislavského kraja nevyriešia,” uviedol primátor Bratislavy Matúš Vallo. Do bratislavského metropolitného regiónu denne cestuje alebo ním prechádza 140.000 ľudí z iných regiónov. Každoročný priemerný nárast o 8000 nových obyvateľov kraja podľa Bratislavského samosprávneho kraja vytvára enormný tlak na základnú infraštruktúru, ktorá je významne kapacitne poddimenzovaná a pre obmedzené možnosti čerpania externých zdrojov trpí závažným modernizačným dlhom. Chýba napríklad 360 tried základných škôl a 2500 miest v materských školách.
Bratislavský samosprávny kraj zároveň deklaruje, že čelí obrovským výzvam aj v oblasti ochrany životného prostredia. Spomedzi slovenských krajov je energeticky najnáročnejší a spotrebuje až štvrtinu celkovej energetickej spotreby Slovenska. Produkuje druhé najväčšie množstvo komunálneho odpadu. “Takmer 25 percent všetkých obcí Bratislavského kraja nemá vybudovanú verejnú kanalizáciu, pričom na území kraja sa nachádza najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe – Žitný ostrov,” podotkol kraj. Zregióny.sk preto k téme investícii a plánov na rozvoj samospráv požiadali o informácie niektoré obce v bratislavskom kraji. Vyjadrili sa Katarína Rajčánová z Kancelárie primátora Hlavného mesta Bratislava. Vladimíra Vydrová, starostka obce Chorvátsky Grob. Miroslav Turenič zástupca starostu obce Bernolákovo, Šimon Gabura, primátor mesta Svätý Jur a Vladimír Letenay, starosta obce Ivanka pri Dunaji.
Župan Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. Zdroj: fb/bsk
Aké investičné zámery a priority má Bratislava na rok 2022?
RAJČÁNOVÁ: Všetky samosprávy, hlavné mesto nevynímajúc, sa museli už druhý rok po sebe popasovať s pandémiou, ktorá ukrojila aj z ich rozpočtov. Vlani takto Bratislava prišla o 25 miliónov eur. Tento rok očakávame výpadky na podobnej úrovni. Napriek tomu sme stihli viaceré projekty z programu Živé miesta, ktoré zlepšujú verejný priestor, pokračovali sme v opravách ciest a chodníkov, dopĺňame prístrešky na zastávkach MHD v rámci Programu obnovy a doplnenia prístreškov. Taktiež sme v súlade s harmonogramom začali s výstavbou druhej etapy električky do Petržalky a pokračujeme aj v prípravách spustenia parkovacej politiky, od 1.12. sme spustili registráciu a nákup rezidentských parkovacích kariet do PAAS systému. V rámci revitalizácie verejných priestorov začíname s prípravnými prácami na komplexnej obnove Živého námestia, kde sa aktuálne vykonávajú geologické vrty v rámci predpríprav inžiniersko-geologického prieskumu, s ktorým začneme následne na jar budúceho roka. Veľkým míľnikom posledných týždňov je vznik mestskej spoločnosti Technické siete Bratislava, vďaka ktorej prejde pod mesto údržba a modernizácia verejného osvetlenia. Naďalej plánujeme pokračovať s výsadbami drevín v rámci iniciatívy 10 000 stromov, pripravujeme celkovú obnovu Sadu Janka Kráľa, kde sme tento rok okrem iného po 10 rokoch kompletne zrekonštruovali verejné toalety. Robíme všetko preto, aby bola Bratislava zelenším a udržateľným mestom.
Ktoré investičné zámery plánujete v rámci obce na rok 2022?
VYDROVÁ: V novom roku finišujeme s výstavbu školskej infraštruktúry (prístavba 12 tried, rozšírenie kuchyne a jedálne, výstavba telocvične – objekt ZŠ Javorová alej v objeme 4,3mil, výstavba telocvične v areály ZŠ Školská v objeme 1,8mil, šesťstotisíc eur z fondov EÚ je plánovaných na výstavbu denného stacionára na Pezinskej ulici, takmer 350 tisíc eur na výstavbu cyklotrás, modernizáciu Vajnorskej ulice (výstavba chodníka, preloženie autobusových zastávok), intenzifikáciu ČOV 1 v objeme 600 tis eur a výstavbu športoviska “Fit Park II”.
TURENIČ: Projektovo sme na rok 2022 veľmi ambiciózny a máme pripravené desiatky väčších či menších projektov. Do obecného rozpočtu sa mi vďaka kolegami z úradu podarilo vymôcť za 3 mesiace 7 mil. € z poplatkov za rozvoj, ktoré je možné minúť na kapitálové výdavky – t.j. investície dlhodobého charakteru. Okrem veľkých projektov ako vybudovanie budovy základnej školy s kuchyňou, v druhej fáze chceme k tomu dobudovať multifunkčnú halu, ktorá by do obeda slúžila pre deti ako telocvična a poobedňajších hodinách pre širokú verejnosť ako multifunkčný priestor pre šport, kultúru, konferencie, zábavu či iné aktivity., dobudovanie materskej školy, riešenie priestorových potrieb pre základnú umeleckú školu, plánujeme aj otvoriť úrad viac ľudom vybudovaním klientskeho centra, ktoré by bolo k dispozícii 5 dní v týždni, obecnú políciu chceme zefektívniť zavedením operačného strediska s výstupom na všetky kamery ktoré máme a ešte budeme mať na našej obecnej metropolitnej sieti, ktorú neustále budujeme a rozširujeme. V pláne je dokončiť prestupný dopravný terminál na železničnej stanici, kde sa môže pohodlne potom stretnúť auto, autobus, vlak, peší a cyklista. Pripravujeme budovanie cyklochodníka, pripravujeme projekty pre celoobecnú cyklistickú sieť, nový územný plán, ktorý si kladie za úlohu dostať do územia omnoho viac zelene, oddychových zón a občianskej vybavenosti. Budeme budovať nové parkoviská, bezpečné prechody pre chodcov, opravovať zničené a zanedbané cesty či chodníky, budovať nové chodníky tam kde ich je aktuálne najviac treba. A ďalšie desiatky malých a menších projektov.
GABURA: Mesto Svätý Jur plánuje postaviť v lokalite Neštich parkovisko, zrekonštruovať dve materské škôlky, zrekonštruovať objekt – Vinohradnicky dom, zrekonštruovať dve ulice a pokračovať v rekonštrukcii hradieb, pokračovať v postupnej obnove detských ihrísk…
Aké priority má obec na rok 2022?
VYDROVÁ: Najväčšou prioritou, do ktorej investujeme najviac peňazí je rozšírenie kapacít škôl a výstavba nových školských a športových zariadení.
TURENIČ: Medzi najväčšie, ale aj finančne najnákladnejšie priority sú dobudovanie základnej školy s kuchyňou a areálom. Ďalšie rovnako dôležité priority mám pri dobudovaní materskej školy, ale aj pri vyriešení priestorových potrieb základnej umeleckej školy.
GABURA: Mesto Svätý Jur má prioritu dokončiť a spustiť zavádzanie nového systému zberu a likvidácie odpadov, práve kvôli neúmerne sa zvyšujúcim nákladom v tomto segmente. Zároveň máme prioritu pokračovať v dlhodobo schválených investíciách smerujúcim k obnove a modernizácií mesta.
LETENAY: Výstavba novej telocvične, rekonštrukcia verejného osvetlenia, výstavba cyklotrasy Zálesie -Ivanka, prestavba budovy bývalého obecného úradu na ambulancie, opravy a rekonštrukcie ciest.