BRATISLAVA – Pre niekoho je najkrajším sviatkom roka Veľká noc, pre iného Silvester, no asi pre každého Slováka majú magickú silu najmä Vianoce. Síce v posledných rokoch už nie sú klasické biele, ale aj tak sú znamením pohody, pokoja, lásky a rodinnej atmosféry.
No nie vždy boli Vianoce na Slovensku také aké ich poznáme dnes. Ako uvádza aj server mamaaja.sk majú Vianoce korene v dávnych predkresťanských časoch. „Viazali sa k solárnemu kultu, o ktorom máme doklady z viacerých európskych kultúr. Počnúc štvrtým storočím však oslava zimného slnovratu nadobúdala postupne nový, kresťanský význam a stala sa tak sviatkom a pripomenutím narodenia Ježiša Krista,“ konštatuje mamaaja.sk a dodáva, že na formovaní Vianoc sa podieľali aj starorímske sviatky – Saturnálie. Ľudia ich slávili od 17. do 24. decembra a spomínali tak na zlatý vek ľudstva, kedy boli všetci šťastní. Z toho pramení veselie, hodovanie a zapaľovanie sviečok ako symbolov svetla a radosti.
Ale prečo sa Vianoce oslavujú 24. alebo 25. decembra? Podľa Vedátora sú vysvetlenia tri. „Podľa kresťanskej náuky má ísť o dátum narodenia Ježiša, ten je však neznámy. Začiatkom prvého tisícročia boli kresťania v Ríme menšina, prevažne sa uznávali pohanské či polyteistické vierovyznania. Podľa prvej teórie vybrali skorí kresťania dátum 25. decembra kvôli slnovratu, od ktorého začína pribúdať Slnko – čo pre nich predstavovalo príchod spasiteľa. Podľa druhej teórie bol dátum vybratý ako 9 mesiacov po Veľkej noci. Slnovrat totiž nasleduje 9 mesiacov po rovnodennosti, blízko ktorej sa slávi Veľká noc. Podľa tretej teórie sa snažili kresťania niečím prekryť význam vtedy obľúbených sviatkov, napríklad osláv kultu staroperzského boha slnka Mitra, ktorý pripadal na tento dátum z očividných dôvodov. Druhým možným sviatkom boli Rímske Saturnálie, ktoré sa slávili v tomto období.“
Symbolom Vianoc na Slovensku sú predovšetkým stromček, darčeky a štedrovečerný stôl a aj tieto zvyky boli na Slovensku v minulosti úplne iné ako je tomu v súčasnosti. Vianočný stromček sa dostal na Slovensko z Nemecka a Rakúska na konci 18.storočia a to predovšetkým do miest, pričom postupne sa udomácnil aj na vidieku. Ešte výraznejšie zvyky mali naši predkovia v nosení zelených vetvičiek do domov a to už hlboko v predkresťanskom období, keďže zeleň symbolizovala život a prosperitu. Najvýznamnejšou tradíciou na Slovensku je štedrovečerný stôl, ktorý má až kultový charakter. V minulosti mal štedrovečerný stôl svoje miesto v rohoch izby, pričom na stôl sa ukladali rôzne plodiny, jablká, orechy, oblátky, cesnak, med, varené sušené slivky, pálenka, víno… „Seno pod stolom malo podporiť dobrú úrodu. Nohy stola obmotali reťazou, ktorú uzamkli. Na nej mali všetci položené nohy a to malo na princípe mágie zabezpečiť súdržnosť rodiny a zdravie,“ uvádza mamaaja.sk.
S tým súvisia aj rôzne rituály a to najmä v spojitosti s láskou a výdajom či ženbou. Polnoc sa totiž na Štedrý deň považovala za najpriaznivejší čas na ľúbostné čary. „Hlavným úsilím bolo zabezpečiť, aby dievka neostala na ocot a dobre sa vydala. Tá, ktorá vydržala do štedrej večere nejesť, mala mať dobrého muža, mládenec zase ženu. Po tom, ako gazdiná dala štedrovečerné koláče do pece, lopatou vyháňala dievky z izby, aby sa rýchlo povydávali. Nechýbali ani veštby, pretože dievčatá boli zvedavé, akého budú mať ženícha. Po zametaní podlahy brávali smeti na krížne cesty a podľa toho, z ktorej strany bolo počuť brechot psa, usudzovali, odtiaľ prídu pytači,“ informuje mamaaja.sk. Zaujímavým zvykom bolo obuť sa hneď potom ako sa vstalo z postele. Na Štedrý deň totiž platil zákaz dotknúť sa zeme bosou nohou.
Dnes sa vianočný stôl mení od regiónu k regiónu nie všade majú prioritu kapustnica alebo kapor a snáď každá rodina má iný zvyk či tradíciu. Ale čo takmer každá rodina na Slovensku pozná a je Tichá noc. Vianočná koleda, ktorú napísal arndorfský učiteľ a organista Farnz Xavier Gruber a skomponoval ju kaplán Joseph Mohr. Prvý krát ju uviedli v kostole sv. Mikuláša v Oberndorfe pri Salzburgu 24.decembra 1818. Prvýkrát bola predstavená iba v sprievode gitary a dnes je preložená do 300 jazykov a nárečí. Vianoce to sú nielen koledy a stromček, ale najmä darčeky. Najmä deti si bez nich nevedia vianočné sviatky predstaviť. Zvyk nepodchádza z biblického príbehu, v ktorom mali traja králi priniesť dary do Betlehema.
„Podľa všetkého ide o tradíciu nadväzujúcu na starorímsky sviatok Saturnálie na počesť boha Saturna. Ten sa zo začiatku slávil len jeden deň, no neskôr sa slávil až dva týždne, začal týždeň pred slnovratom a skončil týždeň po. Jeden z dní, Sigillaria, bol vyhradený práve na rozdávanie darov. Čo sa darovalo, celkom pripomína dnešok – hračky pre deti, príbory, tablety (na písanie!), čapice, oblečenie, sošky. Bohatší mohli darovať aj otrokov, exotické zvieratá ako papagáje alebo parfémy. Chudobnejší aspoň špáradlá, napríklad z kostí rýb,“ uvádza vedátor.sk. Nuž ako to býva ani darčeky sa nerozdávajú všade v jeden deň a nenosí ich iba Ježiško. Niekde je to dedo Mráz, Otec Vianoc, Santa Claus či vianoční škriatkovia. Asi najbizarnejší zvyk majú vo Švédsku, kde je to vianočná koza, ktorá vozí Otca Vianoc.
Niekto má Vianoce ako predovšetkým duchovnú záležitosť, iný ich považuje za najväčší rodinný sviatok pokoja. Príkladom, že Vianoce nemusia byť o náboženstve, je Japonsko, kde zdobia stromčeky aj napriek tomu, že iba 2 % obyvateľov sú kresťania. Ale treba iba súhlasiť s tým, čo konštatuje aj vedátor.sk. „Neexistuje jedna správna a pravdivá interpretácia Vianoc. Tento sviatok, snáď viac ako všetky ostatné, je mixom najrôznejších tradícií a konkrétne detaily sa nelíšia len od krajiny ku krajine, ale dokonca od domu k domu. Vianoce sú jedným z najglobálnejších sviatkov a treba si uvedomiť, že kánon neexistuje, Vianoce sa menia v čase aj priestore. Vyberte si to, čo sa vám na Vianociach páči – napríklad pohoda v rodinnom kruhu – a toho sa držte.“