BRATISLAVA – Stav slovenských ciest je z roka na rok horší a samostatnou kapitolou sú mosty. Ich technický stav je katastrofálny až životunebezpečný. Najmä v obciach sú po desaťročiach prevádzky a minimálnej, až žiadnej, údržby na pokraji kolapsu. Najhoršie na tom je, že tak skoro sa ani opravovať nebudú. Nie sú totiž na ich rekonštrukciu peniaze, čo je pre všetkých motoristov a nielen pre nich alarmujúce a šokujúce zistenie.
Informácie, ktoré uvádza Najvyšší kontrolný úrad o stave mostov na Slovensku na svojej oficiálnej stránke sú šokujúce a ťažko pochopiteľné. Počas šestnástich rokov od rozdelenia správy mostov na slovenských cestách medzi štát a samosprávy došlo k dlhodobému zhoršovaniu ich stavebno-technického stavu. Najzraniteľnejšia časť dopravnej infraštruktúry, mosty, reálne ohrozuje základné potreby obyvateľov. Počet mostov v najlepšej kondícii na cestách I., II. a III. triedy klesol totiž o polovicu, naopak dva a pol násobne stúpol počet mostov v najhoršom stave, a to až na 1 717 v roku 2020.
„Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov a systém údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov. Zdroje na hospodárenie s mostami sú dlhodobo nepostačujúce,“ konštatuje Najvyšší kontrolný úrad. Hlavným dôvodom poddimenzovaných financií na opravy mostov je fakt, že po decentralizácii verejnej správy v roku 2004 zostala štátu len časť kompetencií v cestnej infraštruktúre. „Diaľnice a rýchlostné cesty, vrátane mostov na nich, spravuje Národná diaľničná spoločnosť, cesty I. triedy a ich mosty má v správe Slovenská správa ciest, rozpočtová organizácia ministerstva,“ informuje Najvyšší kontrolný úrad.
Technicky stav mostov je označený jedným zo siedmich stupňov, pričom od piateho stupňa ovplyvňujú zistené poruchy zaťažiteľnosť mosta a kategorizácia závisí od rozsahu potrebnej opravy, či výmeny poruchových častí. „Kým v roku 2004 bolo na cestách I., II. a III. triedy evidovaných vyše 63 % mostov (4 500) v troch najlepších stupňoch stavebno-technického stavu, v roku 2020 ich bolo cca 33 % (2 417 mostov). Naopak v troch najhorších kategóriách, bolo v roku 2020 takmer 24 % z celkového počtu mostov a do kategórie „uspokojivý stav“ sa prepadlo 3 025 mostov (viac o 50% v porovnaní s rokom 2014). Dochádza tak k výraznému znehodnocovaniu majetku štátu i samospráv, ktorí z tohto pohľadu nie sú dobrými hospodármi,“ dodáva Najvyšší kontrolný úrad.
Ministerstvo dopravy vyčleňuje na správu ciest I. triedy vrátane mostov približne 40 miliónov EUR ročne. Samosprávne kraje vynakladajú na správu a údržbu regionálnych ciest vrátane mostov asi 10 % zo svojich rozpočtov. Takáto suma nie je dostačujúca a potvrdzuje to aj stavebno-technický stav mostov. „Vysoký vek mostov a rastúca intenzita najmä nákladnej dopravy si vyžadujú finančné prostriedky nielen na ich opravy a údržbu, ale aj postupnú rekonštrukciu a obnovu, keďže odhadovaný vek životnosti mosta je pri jeho správnej údržbe 100 rokov. Správcovia robia len nevyhnutné opravy mostov, ktoré neznesú odklad, preventívne opravy mostov v lepšej kondícii sú výnimočné. Keďže sme do mostov neinvestovali doteraz, náprava bude vyžadovať oveľa viac,“ povedal predseda Najvyšší kontrolný úrad Karol Mitrík.
Významný problém predstavujú aj neaktuálne, nesprávne a neúplné informácie o mostoch. Plánovanie potrebnej údržby, opráv a rekonštrukcií je preto skreslené. Len na udržanie aktuálneho stavu mostov je potrebné každoročne obnoviť aspoň o 39 mostov viac, ako to bolo v rokoch 2017 – 2020. „Avšak aj pri takomto tempe obnovy sa súčasná situácia s mostami nebude zlepšovať, môže sa len stabilizovať. Počas uvedených rokov sa stav mostov po ich modernizácii, resp. novopostavení zlepšil v priemere pri 33 mostoch ročne. Ak sa zachová súčasný prístup k riešeniu problematiky mostov, bude sa ich stav ďalej zhoršovať a niektoré bude nevyhnutné kvôli havarijnej situácii bezodkladne uzatvoriť. Dôsledkom toho vzniknú dlhé obchádzky a zvýšením intenzity premávky najmä nákladnej dopravy, sa zhorší už beztak zlý stav ciest a mostov aj na obchádzkových trasách. Ohrozené budú základné potreby obyvateľov v týchto oblastiach – od rýchlych zásahov záchranárov, cez dochádzanie do práce, školy či k lekárovi, až po zásobovanie,“ uvádza Najvyšší kontrolný úrad.
Ministerstvo financií zatiaľ nevie garantovať vyčlenenie financií na rekonštrukciu mostov, pretože sa ešte nespustil proces rozpočtovania na budúce roky. Uviedol to minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina), ktorý absolvoval rokovanie na ministerstve financií “Náš návrh, ako riešiť túto situáciu, spočíval v tom, že my z nášho rozpočtu spustíme projektovú prípravu na odstránenie havarijnej situácie tých najhorších mostov už v tomto roku, to znamená, spustíme obstarávanie, začneme robiť projektovú dokumentáciu. A žiadali sme ministerstvo financií, aby nám prisľúbilo financovanie na roky 2023, 2024 alebo ideálne na nejakých desať rokov, že by sme podpísali memorandum alebo ideálne záväzne vyčlenili prostriedky na tento mostný program,” opísal minister.
Ale rezort financií podľa Doležala momentálne nevedel nič garantovať, lebo nie je spustený proces rozpočtovania na nasledujúce roky. Zdôraznil však, že je dôležité spustiť prípravu. “My nepotrebujeme peniaze teraz, my teraz potrebujeme spustiť projektovú dokumentáciu, prípravu. Tie peniaze budeme potrebovať v roku 2023,” skonštatoval Doležal. Na zvrátenie zlého stavu mostov je podľa neho potrebných 30 miliónov eur ročne. “Ak budeme robiť 30 miliónov eur každý rok, to je niekoľko desiatok mostov, možno 40, 50 mostov podľa veľkosti, samozrejme, tak do desiatich rokov tento stav môžeme zvrátiť,” tvrdí minister dopravy.