BRATISLAVA – Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov vyzývajú vládu, aby v súvislosti s energetickou krízou čo najskôr predstavila krízový plán riešení. Upozornili, že dôsledky masívneho zdražovania energií pociťujú všetky sektory, bez okamžitého prijatia systémových opatrení budú nasledujúce mesiace fatálne.
Obmedzenie produkcie, pozastavenie výroby, uzatvorenie prevádzok a hromadné prepúšťanie sa podľa nich môže čoskoro stať na Slovensku realitou.
“Za týchto pár mesiacov už veľké množstvo závodov znížilo svoju produkciu alebo prestalo vyrábať úplne. Isté je, že pribudnú aj ďalšie. Je preto nevyhnutné, aby slovenská vláda vystupovala na rokovaniach v Bruseli asertívne, pokiaľ ide o hľadanie riešení na udržanie ekonomiky a podnikov v Európe a na Slovensku. S ohľadom na závažnosť situácie sme presvedčení, že naša vláda vie nájsť podporu pri riešení aj u iných vlád členských krajín Európskej únie,” povedal prezident Republikovej únie zamestnávateľov, Miroslav Kiraľvarga.
Zamestnávatelia v stavebnom, drevospracujúcom a nábytkárskom sektore upozornili, že hlavné problémy, ktorým aktuálne čelia, sú pokles dopytu a postupná strata konkurencieschopnosti. “Rozdiely v cenách energií strednej Európy sú také markantné, že na Slovensku nie sme schopní vyrobiť produkty, ktoré by zahraničným dokázali cenovo konkurovať. Pri súčasných cenách energií a nulových podporných opatreniach zo strany štátu je to aj napriek toľko spomínanému šetreniu, nemožné,” vysvetlil prezident Zväzu spracovateľov dreva, Peter Zemaník. Veľký problém má aj cementársky priemysel. “Cena jedného 25-kilogramového vreca cementu by sa v praxi musela zvýšiť aj tri- až päťnásobne, čo si predstaviť jednoducho nevieme,” povedal prezident Zväzu výrobcov cementu, Martin Kebísek.
Na závažnosť situácie upozornili aj slovenskí potravinári. Bez adekvátneho zásahu štátu a kompenzačných schém vysokých cien energií môže byť podľa nich ohrozená potravinová bezpečnosť štátu. “Potravinári bez zmluvne garantovaných cien musia momentálne nakupovať plyn a elektrinu za devastačné ceny, ktoré znamenajú navýšenie nákladov na energie o takmer 570 %. Potravinárska výroba spracováva suroviny poľnohospodárskej výroby. Prerušenie výroby preto nie je možné a jej úplné zastavenie by malo fatálne dôsledky aj na živočíšnu výrobu,” podčiarkol 1. viceprezident Potravinárskej komory Slovenska Róbert Kičina.
Kritickú situáciu hlásia aj zamestnávatelia v segmente HoReCa. “Už dnes vieme, že cenový nárast za energie v budúcom roku bude vyšší ako v roku 2022. Hovoríme asi o trojnásobnom náraste cien elektrickej energie a päťnásobnom zdražení plynu. Premietnutie týchto nákladov do cien spôsobí ešte väčší pokles dopytu po našich službách. Množstvo podnikateľov preto uvažuje o dočasnom uzatvorení prevádzok,” podčiarkol člen prezídia Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska, Martin Novotný. Okrem uceleného plánu pomoci podnikom podľa predsedu predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla, Stanislava Janiša, chýba riešenie aj pre 761.000 domácností, ktoré odoberajú teplo zo systému centrálneho zásobovania teplom.
To sa podľa neho týka najmä obyvateľov v bytových domoch, nízkopríjmových domácností, mladých rodín, dôchodcov, ale tiež škôl či nemocníc.
“Desaťnásobné zvýšenie cien na Slovensku neustojí nikto. Je zbytočné, aby mali domácnosti nízke faktúry za elektrinu, ak nebudú fungovať nemocnice a školy, ak v obchodoch bude nedostatok a ľudia prídu o prácu, lebo fabriky budú nútené prerušiť výrobu,” dodala predsedníčka Združenia dodávateľov energií, Jana Ambrošová.
„Štát namiesto toho, aby sa po vzore ostatných krajín sústredil na prijímanie kompenzačných opatrení, ktoré pomôžu zmierniť dopady energetickej krízy na podniky, a tým ochrániť pracovné miesta obyvateľov Slovenska, sa sústreďuje len na politikárčenie. Pýtame sa, prečo sa vláda a parlament nesústredí na znižovanie výdavkov štátu, na zefektívnenie štátnej správy, na dočerpanie nevyčerpaných fondov Európskej únie, (ktorých máme viac ako 7 mld. EUR), ale hľadá len spôsoby, komu peniaze zobrať?“ uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500, Tibor Gregor.
O vyjadrenie k celej situácii s energiami sme požiadali aj ministerstvo hospodárstva. „Rezort pripravil súbor opatrení v súvislosti s nárastom cien elektriny, plynu a tepla, ktoré však nie sú len v kompetencii rezortu hospodárstva a je nevyhnutná medzirezortná súčinnosť. Z toho dôvodu sú uvedené návrhy predmetom medzirezortných rokovaní a budú predmetom rokovania vlády. Pripomíname, že cieľom rezortu je zabezpečiť dostatok energií pre všetky skupiny obyvateľov, priemysel i verejný sektor. Rovnako ako snaha zabrániť, aby sa jednotlivci či rôzne subjekty nedostali do neriešiteľnej, či nezvládnuteľnej situácie,“ skonštatovali z tlačového odboru.
