BRATISLAVA – Slovensko prišlo o jednu z najvýznamnejších osobností slovenského literárnokritického myslenia. Vo veku 89 rokov zomrel literárny vedec Milan Hamada. Do dejín slovenskej literatúry sa predovšetkým zapísal najmä vďaka svojmu neoblomnému postoju voči vtedajšej dobe, za ktorý bol aj prepustený.
Hamada sa narodil 9. septembra 1933 vo Veľkej pri Poprade. Študoval slovenčinu, literárnu vedu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FIF UK) v Bratislave. Bol redaktorom vo vydavateľstve Osveta v Martine.
V roku 1959 začal pracovať v Ústave slovenskej literatúry SAV. V roku 1969 sa stal šéfredaktorom Literárneho života, po niekoľkých číslach ho však komunistický režim zakázal. V roku 1972 musel po previerkach z Ústavu slovenskej literatúry SAV odísť, mal tiež zákaz publikovať.
Za svoje názory ho prepustili
V období normalizácie bol totiž za svoje občianske a politické postoje prepustený zo zamestnania, rovnako mal zakázané knižne a časopisecky publikovať, jeho meno sa nemohlo objavovať v štátom kontrolovaných periodikách.
Hamada sa potom zamestnal v Slovenskej pedagogickej knižnici. Do Ústavu slovenskej literatúry SAV sa vrátil v roku 1990. Pôsobil tam do roku 1999. V roku 1993 získal Zlatú medailu SAV. Prednášal tiež na Trnavskej univerzite a na Filozofickej fakulte UK. V roku 2003 mu prezident Rudolf Schuster dokonca prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Smúti za ním celé Slovensko
Na profesora so smútkom i obdivom spomínajú bývalí spolupracovníci, študenti a najmä jeho najbližší. „Náš dedo Milan Hamada. Už šiel… Klub spisovateľov za Dúhou má ďalšieho člena. Dobre podebatujte, dedo, všetko preberte, máte na to celú večnosť. Dávajte na nás pozor tam zhora. Raz sa vidíme,“ napísala na sociálnej sieti vnučka Alexandra.
O večnom odchode tohto velikána informovali jeho bývalí kolegovia z Ústavu slovenskej literatúry SAV. Mnohí jeho obdivovatelia sa zo smutnej správy nevedia spamätať.
„Úprimnú sústrasť. Jeho texty boli pre mňa ako študenta slovakistiky veľkým zážitkom,“ napísal Juraj na sociálnej sieti.
Magde zas budú najviac chýbať diskusie, ktoré sa s Hamadom viedli. „Jeho knihy mám v knižnici. Páčil sa mi jeho štýl, ktorým vyjadroval svoje kritické myšlienky. Škoda, že už dávnejšie sme prišli o možnosť diskutovať s ním. Je mi to ľúto. Ako hovoria Poliaci – ponáhľajte sa stretávať s ľuďmi, tak rýchlo odchádzajú,“ píše v komentári.
Majstrovstvo slova vyzdvihuje aj Katarína. „Múdry, vzdelaný, každé jeho slovo bolo, je a bude hodné zapamätania. Rozhovory s ním boli veľkým zážitkom.
O jeho úmrtí informovala aj Katedra politológie na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Tam prednášal dejiny slovenského politického myslenia a politickú filozofiu.
“Profesor Hamada bol mimoriadne vzdelaným človekom, vzorom humanistu a občiansky angažovaného človeka, ktorý si zachoval svoje presvedčenie a hodnoty aj za cenu profesnej a osobnej ostrakizácie,” napísala katedra.
O tom, akú významnú stopu profesor zanechal u svojich bývalých študentov, svedčia spomienky, ktoré zdieľajú na sociálnej sieti. „Mala som to šťastie byť jeho študentkou,“ uviedla Ivana. Pridáva sa Viktor, ktorý ďakuje za inšpiráciu. „Nezabudnuteľné semináre s pánom profesorom ešte v 90. rokoch 20. storočia. Mám na čo spomínať. Mimoriadne vzdelaný a pritom skromný človek, taká renesančná duša,“ poznamenal Rastislav.
Na rozhovory s profesorom nezabúda ani Matúš, ktorému cenné rady odovzdával ako školiteľ. „Bol to rozvážny človek, dobre sa s nim diskutovalo. Môj školiteľ diplomovej práce. Pán Hamada, nenavrhli ste mi jedničku ani dvojku, ale dobre ste mi radili, aj tak si Vás vážim. Česť Vašej pamiatke.“