BRATISLAVA – Otec slávneho hokejistu Pavol Gáborík (73) vydal ďalšiu knihu. Tentoraz to však nebolo o autobiografii jeho syna, rozhodol sa rozpísať na oveľa závažnejšiu tému. V knihe, ktorá je na prvý pohľad markantná už len svojim vizuálnym prevedením, Gáborík otvára problematiku tranrodových ľudí.
Samotní transsexuáli nie sú horúcou témou len v parlamente, najnovšie si týchto ľudí zobral na mušku aj spisovateľ Pavol Gáborík. Ten po svojej knižnej prvotine, autobiografii svojho syna, úspešného hokejistu Mariána Gáboríka, prináša príbeh transrodovej Márie. Svojim počinom chce autor zabrániť neželanej tranzícii, čo je proces zmeny pohlavia. Gáborík uviedol, „že keby to len jednej dievčine pomohlo, aby neurobila taký fatálny omyl alebo chlapcovi, tak je vyhraté.“
Na krste knihy, ktorá podľa Gáboríka nemá uraziť transľudí, práve naopak, sa stretli moderátorka Bibiana Ondrejková, hokejista Marián Gáborík, či bývalý arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Róbert Bezák.
„Moje meno je Bibiana Ondrejková som žena a som si tým istá a viem, že niektorí to tak jednoznačne nevnímajú,“ uviedla na začiatok podujatia, ktoré sa odohralo v známej reštaurácii na Župnom námestí moderátorka.
Hlavná hrdinka knihy ONA alebo ON, Jana sa rozhodne podstúpiť tranzíciu, pričom si neskôr uvedomí, že to bol podľa autora “fatálny omyl.” „Jana v určitom období svojho života zahazardovala so svojou osobou ako ženou, dala sa premeniť na chlapca, absolvovala túto zmenu a po určitom čase zistila, že to bol fatálny omyl,“ hovorí Gáborík. Ten vraj nechce podávať nejaký príbeh so zdvihnutým prostom, ale chce docieliť, „aby si každý ten tínedžer a hlavne taký, ktorého by sa to mohlo týkať v budúcnosti uvedomil, že aj také osudy sú, že urobí človek omyl.“
Pavol Gáborík považuje rozobratie transrodovej problematiky za potrebné, z toho hľadiska, že bol učiteľom. „Potom som si uvedomil tým, že som učil, že to je pre mňa určité poslanie, pretože som učil isté obdobie na škole, kde bolo 90% dievčat a neviem prečo, ale tie dievčatá sa ku mne utiekali a zverovali sa mi s mnohými vecami a tam boli aj takéto veci,“ povedal. „Dokonca som poznal jednu dievčinu, ktorá zmenila pohlavie, je to úspešný muž teraz, ale tá rodina sa rozbila, jej rodičia sa rozviedla,“ prezentuje ďalší podľa Gáboríka negatívny príklad, ktorým sa snaží, zrejme svojou knihou zabrániť.
K slovu prišiel aj rímskokatolícky biskup Róbert Bezák, ktorého v minulosti z funkcie odvolal pápež Benedikt XVI. za dodnes nevysvetlených okolností. „Ja som prijal pozvanie na túto prezentáciu knihy prijal lebo treba vedieť diskutovať o veciach, ktoré tu už sú. Môžeme zatvárať pred tými všetkými aj inými komplikáciami, veď dnes máme technológie, aj medicínske, aj náhradné maternice, veď to je teda, kto chce mať dieťa si zabezpečí,“ skákal z jednej témy na druhú. A napokon učiteľ náboženstva vyjadril pohoršenie z Ukrajiny, no nie v spojitosti s vojnou. „Teraz bokom poviem, ja som aktuálne zhrozený aj z Ukrajiny, veď Ukrajina mala veľmi voľnú legislatívu ohľadom náhradných matiek a teraz tie deti nikto nechce. To je hrozné ináč, to čo sa tam stalo.. že si objednali deti a je vojna,“ hovorí Bezák.
„Tým chcem len povedať, že ten život je veľmi komplikovaný a tá kniha to chce tiež naznačiť, ako dobre, ako fajn, keď niekto chce byť mužom a je ženou, tak sa to môže stať a vôbec aj tak ku koncu tej knihy, je tam práve tá diskusia, že medzi desiatym a dvadsiatym rokom života je to taký výbuch emócií, hormónov, že či človek nepotrebuje sprevádzanie, sprevádzanie múdrych ľudí a môj úmysel bol práve tento,“ rozpráva ďalej bývalý biskup.
„Mal som kolegov aj priateľov, ktorí boli takí akože ženskí, ani nezarastali poriadne a sme sa z nich smiali, to nebol ich problém, to bol možno nejaký iný,“ pridáva aj príhody zo života. Podľa Bezáka spočíva najväčší problém s transrodovými ľuďmi v tom, že cirkevní učitelia nevedia, kam majú takéto deti zaradiť. „Mne priateľ, ktorý učí na škole povedal, že majú teraz tento problém, že prichádza dievča, ktoré chce byť chlapcom a teraz oni nevedia, čo majú spraviť, majú toalety chlapčenské a dievčenské, kde by ste poslali také dievča, ktoré sa už prerába na chlapca, bojíme sa ju poslať medzi chlapcov, aby sa jej niečo nestalo. Teraz pôjdeme na výlety, kde dáme také dievča spať, ktoré sa už teda pokladá za chlapca a pracuje na tej transformácii?,“ spytuje sa bývalý cirkevný predstaviteľ.
Rozhovor s Pavlom Gáboríkom
Viackrát spomínate ten proces tranzície, ktorý považujete nejakým spôsobom za hazardovanie so zdravím alebo doslova za fatálny omyl. Nemyslíte si, že týchto transrodových ľudí by sa toto mohlo nejakým spôsobom dotknúť alebo by ich to mohlo zamrzieť, keď si prečítajú takúto interpretáciu?
- Vôbec nie, pretože ja som to dal čítať ľuďom, ktorí to už majú za sebou, toto sa konkrétne netýka konkrétneho jedinca, toto je skôr ten hazard, čo som opísal, to sa netýka ľudí, ktorí majú v sebe nejaký genotyp poškodenia a tak ďalej, toto sú veci, vyslovene postavené na takej roztopašnosti, samozrejme za tým po konzultácii s psychologičkou je vždy trauma a tá trauma tam bola, tam bolo znásilnenie, čiže dochádza k takým stavom, že aj v normálnych podmienkach môže nastať takýto omyl.
Ale teda vo všeobecnosti, keď sa bavíme o iných ľuďoch, čo to možno prežívajú takto podobne..
- To nechcem hodnotiť.
Takže nepovažujete proces tranzície za každých okolností za fatálny omyl?
- Určite nie, preto sa to dnes rieši tak, že tieto omyly treba vylúčiť, je tam štyri, päť medicínskych odborov, ktoré to riešia. Tu na to bolo veľmi pomýlené z viacerých strán.
- Čítali to ľudia, jedna žena, ktorá sa dala prerobiť, učí na gymnáziu, nič absolútne, to sú, je to individuálne strašne, to sú rozumní ľudia, oni to budú brať normálne a chápať, čo sa to stalo, asi viac ako ja.
Len teda sme sa Slovensku a stále tu nemáme nastavené nejaké normy rešpektovania takýchto ľudí, že či si teda nemyslíte, že by to mohlo viesť k tomu, že sa práve dostanú ešte na väčší okraj spoločnosti a niekto ich bude odsudzovať.
- Tam nie je vôbec odsudzovanie, ste to čítali tú knižku? Vôbec nie, keď si to prečítate, potom hodnoťte. Tam sa ľahko začlenila do tej spoločnosti, keď sa dala prerobiť. Mala z toho veľké obavy, ideálne to všetko išlo, len tam bol potom ten veľký omyl.
A váš názor je aký z hľadiska toho, ako sa vníma táto problematika na Slovenku?
- Taký, že by tam hlavne mala byť osveta, vzdelanie v tomto smere a nerobiť nejaké neprirodzené kroky, hlavne legislatívneho charakteru, lebo to môže viac poškodiť, ako vylepšiť. Ale musia sa urobiť kroky samozrejme, tak aby nedošlo k takýmto omylom, že tá medicínska oblasť musí byť natoľko zodpovedná, že to zvládne.
Viete aj nejaké konkrétne kroky navrhnúť?
- Veľmi dobrá spolupráca v medicínskych oblastiach, ako je gynekológia, psychiatria, posudzovanie genetického typu a hlavne zodpovedná práca toho psychoterapeuta a zodpovednosť rodičov, pretože aj toto sa týka tínedžerky, za ktorú ešte boli zodpovední rodičia. Takže toľko, v mnohých prípadoch je to takto, ale nie je to veľa. Je to možno desať percent. Ostatní sú daní samotnou prírodou.
Tým obalom ste chceli vyjadriť podporu tejto skupine?
- Tá dúhovosť vyjadruje určitú nádej. Jedno je pravda, že ten obal vytvorí strašne veľa kontroverzie, hlavne v kníhkupectvách a tak ďalej, mnohí ľudia to ani nebudú brať do rúk.