BRATISLAVA – Slovenskí živnostníci či majitelia eseročiek si neraz, s cieľom optimalizovať dane, dávajú do nákladov hodinky, dovolenky, elektroniku, ošetrenie u zubára či ďalšie predmety osobnej potreby. Podnikatelia okrem toho často využívajú firemné prostriedky na súkromné účely. Tieto náklady ale daňový úrad nemusí pri kontrole uznať a môže podnikateľovi dať pokutu niekoľko stoviek či tisícok eur. Za krátenie daní môže hroziť aj trest odňatia slobody až na 12 rokov.
Na Slovensku nie sú zriedkavé situácie, keď si podnikateľ z firemného účtu zaplatí hodinky, kabelku, zubára, lístky do kina, okuliare alebo luxusnú dovolenku označenú ako služobná cesta. Prípadne si to živnostník dá do nákladov. Právnici však upozorňujú, že pri obhajovaní týchto nákladov leží bremeno primárne na pleciach daňovníka a daňový úrad či súd nemusí tieto náklady uznať. “Každý podnikateľ môže mať nejaký legitímny dôvod, prečo potrebuje pre svoj výkon podnikania drahšie hodinky, kabelku a podobne. Potrebné je však preukázať nutnosť takéhoto štandardu, aby si daňovník napríklad získal dôveru u určitých klientov a podobne. Zároveň musí byť dostatočne vysvetlené, že takéto vybavenie nie je používané súkromne,” upozornil daňový advokát Peter Varga.
Varga odporúča minimálne pri väčších transakciách nechať posúdiť situáciu odborníkom pre danú oblasť. „Pri zachovaní dobrej viery práve takýto posudok chráni pred trestnoprávnou zodpovednosťou. Ak sa však podnikateľ stráni preukazovaniu daňovému úradu, stále môže využiť uplatňovanie výdavkov 80 % – 20 % na majetok osobnej potreby,“ vysvetlil daňový advokát. V slovenskom prostredí je podľa právnikov tiež bežnou praxou, že podnikatelia si pokladňu spoločnosti zamieňajú s peňaženkou štatutára. Či a ako je možné peniaze z podnikateľského účtu alebo kasy použiť, záleží na tom, či ide o živnostníka, s. r. o. alebo veľkú firmu. Voľnú ruku pri nakladaní s peniazmi z podnikateľského účtu majú SZČO. Nemusia sa zaoberať tým, kedy a akým spôsobom si vyberú peniaze z podnikania, aby ich mohli využívať aj na súkromné účely.
Podľa právnikov treba mať na pamäti, že daňová optimalizácia je hlavne o poznaní práva a hraníc, v ktorých sa daňovník môže pohybovať. Pri zistených nedostatkoch totiž daňovníkom hrozia pokuty vo výške aj niekoľko tisíc eur. Ako pokračoval Varga, so stúpajúcou spoločenskou a ekonomickou situáciou na Slovensku a mierou informačného rozvoja vo verejnej správe bude narastať aj vyspelosť slovenského podnikateľského sektora a možnosti štátu efektívnejšie bojovať proti právnym a daňovým neduhom. “Navyše, hranica prekročenia z pásma ‘pokuty’ do pásma trestnoprávnej zodpovednosti je na Slovensku veľmi nejasná. Tým je poskytnutý široký priestor pre orgány činné v trestnom konaní pri uplatňovaní vlastnej aj svojvoľnejšej úvahy,” dodal Varga.