Víkendový prechod na letný čas znamená okrem kratšieho spánku i zásah do biologických procesov organizmu. Odborníci upozorňujú, že zvýšenú pozornosť zmene času by preto mali venovať najmä pacienti, ktorí užívajú lieky viazané na presný čas alebo biologický rytmus.
„Hovoríme napríklad o inzulíne, liekoch na štítnu žľazu či niektorých antiepileptikách,“ upozorňuje doktorka Ingrid Dúbravová. Pri spomínaných liekoch preto odporúča upraviť čas užívania postupne, napríklad o 15 až 30 minút denne po obdobie troch dní, aby sa organizmus adaptoval plynulejšie. „Pri väčšine bežných liekov, ako sú napríklad antibiotiká, antihistaminiká, statíny či antidepresíva, však hodinový posun nemá zásadný vplyv na ich účinnosť. Kľúčové je najmä dodržiavať pravidelnosť a nevynechávať dávky,“ dodala revízna lekárka Union zdravotnej poisťovne.
Odborníci taktiež varujú, že zmena času môže krátkodobo zvýšiť záťaž organizmu. Poukazujú aj na to, že podľa zahraničných štúdií je prechod spojený nielen s únavou, ale aj s miernym nárastom kardiovaskulárnych príhod, ako sú infarkty či mozgové príhody.
Spomínajú pritom štúdie zo Švédska a z ďalších krajín, ktoré naznačujú súvislosť medzi zvýšeným výskytom infarktov v prvých dňoch po prechode na letný čas – v niektorých prípadoch až o 24 percent viac v pondelok po zmene. Podobne fínska štúdia zaznamenala zvýšený počet hospitalizácií pre mozgovú príhodu krátko po zmene času. Dáta z Dánska navyše ukazujú zvýšený výskyt depresívnych epizód v nasledujúcich týždňoch.
Prechod na letný čas nastal v noci na nedeľu.
Komentáre k článku