Faktom je, že časy, keď ľudia kupovali nehnuteľnosti ako investície sa nateraz skončili. „Ľudia skôr vyčkávajú, čo sa stane. Kúpa nehnuteľnosti je totiž väčšinou spojená s dlhodobým záväzkom splácania hypotéky. Niektorí preto radšej ostávajú v prenájme a čakajú, kým sa situácia vykryštalizuje, ďalší zase čakajú na výraznejší pokles cien, ktorého sa môžu, ale nemusia dočkať,“ dodal Obtulovič, analytik FinGO.sk. Najkritickejšia situácia s bývaním je v Bratislave a Košiciach, kde zvýšenie úrokových sadzieb spôsobili nielen vyššie splátky, ale aj výšku požadovanej hypotéky. „Pre bežnú mladú rodinu aktuálne vysoké úroky znamenajú zníženie limitu hypotéky až o desiatky tisíc eur v porovnaní s ich limitom v úvode roka. Mnoho ľudí pri takto výrazne nižšej hypotéke nedokáže dať dokopy dosť hotovosti na dofinancovanie kúpy bývania. Zostávajú preto bývať v podnájme alebo u rodičov,“ zdôraznil Búlik.
Podľa Národnej asociácie realitných kancelárií je priemerná cena trojizbového bytu v Bratislave okolo 220-tisíc EUR, čo pri kúpe na hypotekárny úver znamená, že klient musí mať vlastné zdroje vo výške minimálne 44-tisíc eur. „Od januára, keď boli úrokové sadzby na úrovni jedného percenta, narástla sadzba za niekoľko mesiacov na tri a viac percent, čo je minimálne trojnásobný nárast úrokových sadzieb od začiatku roka. V praxi to znamená, že úroková sadzba sa pri stres teste nepočíta z troch percent, ale z piatich percent, a to už môže byť pre niektorých klientov problém,“ dodal Obtulovič.
Zmeny na realitnom trhu zaregistroval aj Štatistický úrad. Ceny všetkých nehnuteľností určených na bývanie boli síce počas 3. štvrťroka o 14,5 % vyššie ako v rovnakom období pred rokom, ale dynamika medziročného rastu cien nehnuteľností, za ktoré sa skutočne predali po šiestich mesiacoch zvyšujúceho sa tempa spomalila. V predošlom štvrťroku rast cien dosahoval totiž takmer 17 %. Existujúce nehnuteľnosti si podľa štatistikov udržali rast cien pod 10 % v siedmich krajoch, pričom v Žilinskom kraji prišlo k poklesu o 6,3 %. Ceny nových nehnuteľností medzikvartálne rástli v šiestich krajoch v rozpätí od 3 % do 6 %, klesali však v Bratislavskom o 1,2 % a v Banskobystrickom dokonca o 7,1 %.