BRATISLAVA – Koronavírus zúri na celom Slovensku a výnimkou nie je ani hlavné mesto a celý Bratislavský kraj. Bojovať treba s novým, oveľa nebezpečnejším nepriateľom – britskou mutáciou. Samosprávy okrem toho riešia aj iné problémy. Posledné týždne sú nimi najmä plošné testovanie (či po novom skríning obyvateľstva), ale aj nedostatok informácií, ktoré často prichádzajú neskoro. Aká je aktuálna situácia v Bratislavskom kraji? Koľko klientov zariadení sociálnych služieb pod správou bratislavskej župy už bolo zaočkovaných? A je Úrad BSK vôbec pripravený na prácu z domu? Aj o tom sme sa rozprávali s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja JURAJOM DROBOM (49).
Veľa sa hovorí o tom, čo všetko musia pri testovaní riešiť a zabezpečiť primátori a starostovia. Ale čo VÚC-ky? Aká je vaša úloha pri plošných testovaniach?
– Od januára má župa vytvorené vlastné mobilné odberové miesto (MOM), ktoré primárne slúži na testovanie ľudí z kľúčovej infraštruktúry. Ide napríklad o zamestnancov Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, magistrátu hlavného mesta, mestských firiem, ako sú Dopravný podnik Bratislava, Bratislavská vodárenská spoločnosť, OLO, a podobne. MOM-ku sme zriadili z dôvodu, aby spomenuté firmy mohli fungovať a aby mali zabezpečené pravidelné pretestovanie. Z organizačného hľadiska môžeme pri testovaniach hovoriť o jednoznačnom úspechu samospráv. Ukazuje sa, že volení zástupcovia samospráv, a vlastne naši kolegovia, sú rovnocenným partnerom štátu a tak by sa aj malo k podnetom samospráv pristupovať. Myslím si, že samosprávy pri oboch kolách plošného testovania zohrali kľúčovú úlohu, pretože pripravili testovacie miesta, aj keď zatiaľ na vlastné náklady. Veľakrát to zvládli aj v expresných termínoch, prakticky zo dňa na deň. Môžeme tak povedať, že prispeli k úspešnosti prvého aj druhého plošného testovania.
Čo všetko ste vzhľadom na pandemickú situáciu zabezpečili z vlastných financií?
– V čase, kedy vypukla pandémia, sme všetci boli postavení pred novú situáciu, na ktorú nikto z nás nebol pripravený. Z vlastných zdrojov sme zabezpečovali ochranné oblečenie a pracovné pomôcky (OOPP), dezinfekciu pre Úrad BSK, domovy sociálnych služieb, kultúrne zariadenia, či školy. Okrem toho sme aj distribuovali ochranné rúška, rýchlotesty, dezinfekciu či iné ochranné pomôcky. Treba však povedať, že sme dostali aj viaceré veľké medzinárodné dary, najmä čo sa týka rúšok. Tie sme hneď, ako sa dalo, distribuovali po celom kraji.
Boli vám náklady refundované zo strany štátu?
– O refundácii sa veľa hovorí, avšak zatiaľ sa neuskutočnila. Dúfam, že by sa to mohlo čoskoro zmeniť a štát nám časť nákladov onedlho vráti. Nákladov, ktoré sme mali v súvislosti s koronavírusom, je veľa. Treba tam samozrejme započítať aj personálne náklady.
Ako hodnotíte fakt, že pri pretestovaní zhruba polovice pozitívnych antigénových testov PCR testami sa až pri 85 percentách objavila britská mutácia koronavírusu?
– Ide o veľmi alarmujúce číslo. Dá sa povedať, že na tu už máme dve nezávislé pandémie. Aj preto nám od istého dátumu prestávajú dávať zmysel dáta a matematické modely šírenia sa vírusu. Nezaberá lockdown ani celoplošné testovanie. Z toho, čo doteraz vedci zistili, vyplýva, že britská mutácia oveľa viac smeruje na ľudí stredného veku, ako na starších ľudí. Osobne budem apelovať na to, aby sa čo najviac ľudí očkovalo v čo najkratšom čase.
Je podľa Vás potrebné, aby sa naďalej plošne testovalo?
– Nie som veľkým zástancom plošného testovania. Podľa mňa má viac rizík ako prínosov. Zbytočne zvyšujeme mobilitu ľudí v situácii, kedy by mali byť doma. Nehovoriac o nepresnosti testov a tzv. falošnej negativite. Z môjho pohľadu by sa malo testovať najmä v lokalitách, kde sú buď ohniská nákazy, alebo rizikové skupiny ľudí.
Aká je z vášho pohľadu komunikácia vlády so samosprávami a samosprávnymi krajmi? Aká je vaša skúsenosť?
– V koronakríze oceňujem fungovanie a komunikáciu ministerstva práce. So zdravotníctvom je to trošku zložitejšie. Asi najhoršie samosprávy vnímajú neustálu zmenu pravidiel, v ktorých sa strácajú nielen obyvatelia na Slovensku, ale aj samotné samosprávy. Veľkou výzvou je aj veľká zodpovednosť, ktorú štát preniesol na samosprávy najmä pri celoplošnom testovaní.
Stále z rôznych kútov Slovenska prichádzajú informácie o tom, že vírus prepukol v Domovoch sociálnych služieb (DSS) či Zariadeniach pre seniorov (ZpS). Ako zvládajú pandémiu zariadenia vo vašej pôsobnosti?
– Bratislavský kraj má vo svojej pôsobnosti celkovo 14 zariadení sociálnych služieb a v každom z nich sa dodržiavajú maximálne prísne hygienické a bezpečnostné opatrenia. Naďalej platia zákazy návštev a sú vypracované krízové plány. Napriek tomu sa lokálnej epidémii nevyhli ani naše zariadenia sociálnych služieb. V karanténe bolo prakticky celé zariadenie sociálnych služieb v Plaveckom Podhradí, takisto Domov sociálnych služieb a podporovaného bývania Merema. Aktuálne je v karanténe aj Domov sociálnych služieb v Pezinku a zariadenie sociálnych služieb v Rači. Avšak, deje sa to po celom Slovensku.
Ako je to s očkovaním v týchto zariadeniach? Máte informácie o tom, aká časť klientov a zamestnancov už dostala aspoň prvú dávku vakcíny?
– Tri z nich sú kompletne zaočkované. Sociálny odbor nášho úradu robí všetko pre to, aby DSS a ZpS boli zaočkované úplne. Očkovanie je naozaj kľúčové a budem jeho význam naďalej zdôrazňovať. Prednostne v zariadeniach sociálnych služieb, ale aj v kritickej infraštruktúre. Čo najskôr však je potrebné zaočkovať aj bežných občanov.
Je však dôležité povedať, že Bratislavský kraj má na rozdiel od iných krajov vysoký záujem o očkovanie. Dezinformácie, ktoré sa šíria sociálnymi sieťami pôsobia našťastie na oveľa menej ľudí. Viac ako 75 percent obyvateľov Bratislavského kraja je ochotných dať sa zaočkovať.
Ako to je s nepriaznivými účinkami vakcíny u klientov DSS? Pýtam sa preto, že mám informáciu, že starší ľudia znášajú vakcínu oveľa lepšie, ako mladší ľudia a tí v strednom veku. Jeden zdravotnícky pracovník sa mi sťažoval, že mal vedľajšie účinky…
– Čo sa týka DSS, nezaznamenali sme žiadne vedľajšie účinky. Nevylučujem, že to, čo ste povedali, môže byť pravda. Zhodou okolností mám známeho, ktorý pracuje ako doktor a hovoril, že zhruba pol dňa mal vážnejšiu reakciu. Napriek tomu hovorím, že v dnešnej dobe je oveľa lepšie dať sa zaočkovať, ako nie. Z toho, čo ja viem, sú nežiadúce účinky po očkovaní naozaj minimálne.
Aktuálne platí, že každý, kto môže robiť z domu, by z neho aj robiť mal. Fungujete aj vy aktuálne na tzv.”homeoffice”?
– Úrad BSK významne znížil počet ľudí na pracovisku už 8. marca minulého roku, kedy sme zatvorili školy v našej pôsobnosti. V súčasnosti fungujeme tak, že tým, ktorým to pracovná náplň dovoľuje, pracujú z domu. Máme však aj také pozície, ktoré musia byť na úrade a slúžiť občanom. Z toho dôvodu sme prijali ďalšie bezpečnostné opatrenia, zaviedli sme pravidlo, že v jednej kancelárii môže byť maximálne jeden pracovník. Z toho dôvodu sa striedajú a nikdy ich tu nie je viac ako jeden.
Koľko zamestnancov takto pracuje?
– Je ich viac ako polovica.
Máte dostatočné technické zabezpečenie, ako sú pracovné telefóny či počítače, internet a podobne, aby ste vedeli v režime “homeoffice” fungovať?
– Vo väčšine prípadov to máme zabezpečené tak, aby zamestnanci mali dostatočné technické zabezpečenie na prácu z domu. Ak nie, takýto zamestnanec prioritne pracuje v kancelárii.
Ako sú z vášho pohľadu samosprávy pripravené na takúto prácu z domu? V prípade rokovania parlamentu sme totiž boli nedávno svedkami narýchlo prijatej výnimky hlavného hygienika, aby sa vôbec mohol schváliť dôležitý zákon. Ukázalo sa totiž, že na tejto úrovni s takým niečím náš systém nerátal.
– Za Bratislavský kraj môžem povedať, že fungujeme naplno aj v tomto režime. Obyvatelia nepociťujú, že by náš úrad bol nejakým spôsobom paralyzovaný. Čo sa týka prijímania rozhodnutí, tak už tri zastupiteľstvá prebehli v online priestore. Vyvinuli sme vlastný hlasovací systém šitý na mieru našim potrebám. Nemáme ani technické problémy, väčšina poslancov online rokovaní zúčastňuje. Čiže, nikto z nich nemá technické problémy pripojiť sa a hlasovať.
Na záver otázka – myslíte si, že súčasná pandémia bude istým „poslom do budúcna“, že by stále viac inštitúcií prešlo na tzv. online režim?
– Ťažko povedať. Myslím si, že firmy to začali mierne zneužívať, a to tým, že nemusia platiť priestory pre svojich zamestnancov a väčšina z nich dokáže fungovať z domu. Trpia tým ale sociálne vzťahy a psychika. Myslím, že dlhodobo sa nedá efektívne fungovať v izolácii. Verím, že pandémia nás ako ľudí zomkne a život sa postupne začne vracať do normálu.