Je nejaká šanca, že Ružinovčania sa dočkajú vlakovej zastávky tak ako to bolo v prípade Vrakune?
Jeden z najväčších problémov v Ružinove je doprava. Keď som sa stal starostom, pomerne rýchlo som podpísal územné rozhodnutie na vybudovanie vlakovej zastávky. Mala byť na Astronomickej ulici, ako je dnes konečná zastávka autobusu 39, pričom plánom bolo potiahnuť električku o jednu zastávku, aby sa tam dalo veľmi rýchlo prestupovať. Súčasťou mala byť aj protihluková stena, ktorá je pri takejto stanici nevyhnutnosťou. Samozrejme aj nadchod, resp. podchod, ktorý by umožnil bezpečný prechod cez koľaje, kde sa stáva pomerne dosť nehôd.
Starosta Vrakune mal veľkú výhodu v tom, že mal k dispozícii nepoužívanú starú vlakovú zastávku, ktorú zrekonštruovali a mohla sa začať používať. My niečo také nemáme a na novú výstavbu treba veľmi vážne povolenia, územné a stavebné. Keď prišlo nové vedenie ŽSR, pozreli sa na plány a zistili, že je tam potrebné urobiť veľké zmeny, čiže pôvodné územné rozhodnutie bolo nepoužiteľné a musel sa začať robiť úplne nový projekt. Ministerstvo dopravy vysúťažilo zmluvu s novým projektantom a prerobený projekt by mal byť hotový do konca roka 2022. Súčasťou by malo byť aj riešenie križovatky Ivanská cesta, kde by sa mali opäť vrátiť závory. Odhady teda sú, že nová vlaková stanica, TIOP, by mohla začať fungovať od roku 2024.
Prečo je podľa vás doprava najväčším problémom Ružinova?
Súvisí to s charakterom mestskej časti. Býva tu asi stotisíc ľudí a keďže práve u nás sídli gro biznis centier v Bratislave a sídla tu má množstvo firiem a inštitúcií, obrovské množstvo zamestnancov sem denne dochádza za prácou z iných mestských častí a okolia Bratislavy. Poznačila nás najmä uzávierka križovatky Mlynské Nivy a uzávierka križovatky pod Prístavným mostom, tie sa v podstate teraz doriešujú a ešte stále vyhodnocujeme ich dopady. Práve tento víkend sa otvoril zjazd z Prístavného mosta na Bajkalskú, kde máme trošku obavy, čo to spôsobí. Výrazne sa zlepšila doprava po Slovnaftskej a celkovo doprava z juhovýchodu Bratislavy. Doteraz sme však výrazné pozitíva na našich hlavných radiálach typu Gagarinova, Ružinovská alebo Rožňavská nepocítili, ale odhaduje sa, že tým, že sa otvoril zjazd centrum, tak práve Zlaté piesky a tieto časti by si mohli trochu oddýchnuť. Ten lievik by sa však mohol presunúť práve na Bajkalskú a toho sa obávame.
VIDEOROZHOVOR so starostom Ružinova: Ľudia bez trvalého pobytu kradnú Bratislavčanom benefity!
Ako sa vám darí realizovať parkovaciu politiku? Zmenilo sa niečo od septembra? Stihli ste už spustiť zónu Nivy?
Bohužiaľ, podarilo sa to len čiastočne. Aktuálne dokončujeme vyznačovanie Starého Ružinova – východ, čo je po 500 bytoch jedna z tých prvých častí. Máme už pomerne dlho rozpracované dopravné projekty, ktorých schválenie je potrebné na spustenie parkovacej politiky na celé územie Nivy. Je to ale oveľa prácnejšie ako sme čakali. Dlhé mesiace hľadáme kompromisy v tom, ako regulovať niektoré ulice. Niekedy dve, tri parkovacie miesta na ulici dokážu vyvolať búrlivú reakciu obyvateľov. Zároveň treba povedať, že sú skupiny obyvateľov, ktorí chcú, aby boli autá vytlačené a parkovacích miest ubúdalo najmä vo vnútroblokoch. Politika je podľa mňa o vyvažovaní potrieb a názorov a parkovacia politika je taká, že asi nikdy nebude 100 % ľudí spokojných. Ak chceme niečo zmeniť k lepšiemu, tak vo výsledku to bude naozaj o tom, že väčšine ľudí ubudne trošku komfortu. Hlavne tým, ktorí majú viac ako jedno auto alebo bývajú tam, kde je tých miest naozaj máličko.
Predpokladám, že hneď na jar začneme s vyznačovaním ďalších zón okolo Centrálu a Dulovho námestia. To zdržanie ma naozaj mrzí. Často je to najmä dôsledok nekonečných debát pri vyznačovaní jednotlivých parkovacích miest. Nerobíme to od stola, robíme to priamo v teréne a naozaj pozeráme na každý meter štvorcový. Jednoducho ak to chceme urobiť poriadne, trvá to dlhšie. My sme zvolili iný postup ako iné mestské časti. Zóny navrhneme, zregulujeme a zakreslíme sami a keď budú hotové, až potom ich odovzdáme magistrátu do celomestskej parkovacej politiky.