BRATISLAVA – Hospodárska a ekonomická situácia sa na Slovensku zhoršuje. Inflácia sa totiž v eurozóne v októbri zrýchlila na nový rekord a siedmy mesiac po sebe je dvojciferná. Extrémne zvyšovanie cien je preto v súčasnosti viditeľné vo všetkých oblastiach.
Podľa informácii štatistického úradu Európskej únie Eurostat index spotrebiteľských cien v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka stúpol o 10,7 %, po zvýšení o 9,9 % v septembri. Dôvodom extrémneho zdražovania bol bol prudký nárast cien energií, ktoré v októbri medziročne vyskočili o 41,9 %. Aj preto rástli aj najmä ceny potravín, alkoholu a tabaku, v októbri sa zvýšili o 13,1 %. Ceny priemyselných produktov, mimo energií, išli hore o 6 % a ceny služieb o 4,4 %. Rast inflácie sa prejavuje aj na raste úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky, čím sa automaticky zdvihnú sadzby hypoték na Slovensku. “Ak v auguste predstavovala priemerná sadzba pri nových hypotékach niečo cez 2,4 %, do konca roka uvidíme nárast priemernej sadzby nových úverov na úroveň 3 až 3,5 %.” skonštatoval finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Tempo rastu by mohol do istej miery zmierniť prepad dopytu po hypotékach, ale na druhej strane si banky nemôžu dovoliť požičiavať so stratou alebo s príliš nízkou úrokovou maržou pri rastúcej cene peňazí na medzibankovom trhu. Ďalšie zvyšovanie sadzieb je podľa Bulíka v roku 2023 pri energetickej kríze viac ako pravdepodobné. Budúci rok sa tak s hypotekárnymi úrokovými sadzbami pravdepodobne dostaneme k úrovni 4 až 4,5 %. “Mnohé bude závisieť od toho, akú finálnu podobu bude mať v Európe regulácia cien energetických komodít a v akej kapacite budú k dispozícii lacné zdroje na výrobu elektrickej energie. Osobitne kľúčovú rolu bude hrať podiel paroplynových elektrární na výrobe elektriny v budúcom roku, čo bude zásadným spôsobom vplývať na cenovú úroveň elektriny,” tvrdí Búlik.
Inflácia je najvyššia za posledných viac než 20 rokov a ľudia preto siahajú po úsporách. Zaujímavú informáciu k tejto téme predložila analytička 365.bank Jana Glasová pri príležitosti Svetového dňa sporenia, ktorým bol 31. októbra. Vklady Slovákov v bankách predstavujú takmer 42,9 miliardy EUR. „Viac než 60 % financií obyvateľov SR uložených v bankách predstavujú peniaze na bežných účtoch v objeme 27,2 miliardy eur. Vklady s dohodnutou splatnosťou, teda termínované vklady, predstavovali k augustu tohto roka zhruba 7,9 miliardy eur a z celkového objemu vkladov tvorili približne 18 %,“ skonštatovala Glasová a dodala, že vklady s výpovednou lehotou, kam patria aj vkladné knižky, boli vo výške 2,1 miliardy eur a tvorili 5 % z vkladov obyvateľstva v bankách. „Kríza navyše motivovala ľudí k tomu, aby si peniaze nechávali na bežných účtoch pre prípad potreby. Termínované vklady klesali,“ pripomenula Glasová.