Problémom totiž je, že Slovensko patrí z pohľadu podielu nočnej práce (21 %), práce v sobotu (30 %), v nedeľu (17 %)a počas sviatkov (8 %) medzi suverénne najhoršie krajiny v rámci EÚ. „Máme problém, že toto zvyšovanie platov ide hlavne na úkor brigádnikov, ktorí pracujú vo väčšej miere cez víkendy a v oveľa menšom rozmere sa dotkne slobodných matiek s deťmi alebo celkovo matiek aj v štandardnej rodine, pretože títo ľudia cez víkendy pracujú oveľa menej,“ skonštatoval Krajčovič. Podľa jeho slov sa zvýšia náklady aj samotným obchodníkom, keďže každá väčšia obchodná sieť bude mať zvýšený náklad približne milión eur. Štát ale môže povedať, že z rastu cien maloobchodníci profitujú a dosahujú nadmerné zisky.
„Je to veľmi klamlivý argument, pretože vysokú infláciu vo veľkej miere v tomto roku obchodníci tlmia vo vlastnej sieti. Ako obchodníci čelíme ďalšiemu nárastu nákladov. Desiatky miliónov bude musieť nájsť každá obchodná sieť pre zvýšené ceny energií. Neviem, či má štát vedomosť, ako sú na tom niektoré potravinárske odvetvia na Slovensku, kde už dnes nie sme schopní pri niektorých položkách akceptovať navýšené ceny, pretože sú nepredajné. Domáce produkty nevedia konkurovať cenou, pretože dovezieme výrazne lacnejší produkt zo zahraničia.“ doplnil Krajčovič.
“Pekári, mliekari, spracovatelia a chovatelia mäsa, ale aj ďalší potravinári sa ešte nestihli vyrovnať s energetickou krízou a hrozí, že po zmene Zákonníka práce sa už s krízou ani nevyrovnajú a budú musieť mnohí z nich ukončiť produkciu. To negatívne dopadne aj na zamestnanosť a namiesto príplatkov za prácu tak mnohí zamestnanci o prácu môžu prísť,” avizujú združenia. V tejto súvislosti pripomínajú krach siete 200 predajní spoločnosti Kačka v roku 2019, kedy sa výrazne zvýšili práve príplatky ku mzde. “Vtedy prišli o prácu stovky zamestnancov a slovenskí dodávatelia prišli o milióny eur nevyplatených za potravinárske produkty, ktoré vyrobili. Podobná situácia sa môže opakovať, či už pôjde o poľnohospodársky alebo potravinársky podnik,” varujú združenia.