BRATISLAVA – Novela Zákonníka práce, ktorá má opätovne naviazať výšku príplatkov ku mzde na minimálnu mzdu, môže priniesť negatívne dopady na zdražovanie potravín, konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Informujú o tom Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Potravinárska komora Slovenska, Slovenská aliancia moderného obchodu a Zväz obchodu SR.
Podstatou tejto hrozby je návrh zmeny určovania výšky príplatkov ku mzde tak, aby boli opätovne naviazané na vývoj minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda má po dohode sociálnych partnerov vzrásť od 1. januára budúceho roka na úroveň 700 eur. Návrh zákona môže spôsobiť fatálne a v mnohých prípadoch aj nezvratné škody, predovšetkým v poľnohospodárskej a potravinárskej prvovýrobe, spracovateľskom odvetví, ako aj v oblasti predaja potravinárskych výrobkov. Varujú združenia potravinárov a obchodníkov. „Návrh na zvýšenie príplatkov za prácu by znamenal, že brigádnik, ktorý nemá žiadnu kvalifikáciu, by mal hodinovú mzdu v nedeľu vyššiu aj dvojnásobne ako napríklad učiteľ v základnej platovej triede,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.
“Akúkoľvek zmenu preto považujeme za podvod na tejto dohode,” konštatujú združenia, pričom Martin Krajčovič vysvetľuje prečo ide o podvod. „Ak by sme vedeli o takomto zámere, určite by sme rokovania takýmto spôsobom neviedli, pretože minimálna mzda sa zvyšuje viac, ako by sa podľa automatu zvyšovala. Dohodu preto považujeme, minimálne zo strany štátu, za veľmi nekorektnú. Štát oklamal zamestnávateľov, ktorí sa historicky prvýkrát dohodli s odbormi na výške minimálnej mzdy.“ Ak bude návrh novely Zákonníka práce schválený v súčasnej podobe, povedie to podľa združenia potravinárov a obchodníkov k ďalšiemu zvýšeniu cien, najmä, základných potravín. “Tým, že bude musieť dôjsť k zvýšeniu výšky príplatkov ku mzde v prvovýrobe, spracovaní aj predaji poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, je dôvodné predpokladať rast cien osobitne pekárskych výrobkov, zeleniny, mäsa, mlieka, vajec, ale aj ďalších výrobkov.”
V rámci obchodných sietí by to bolo o niekoľkých miliónoch eur viac, ktoré by museli zaplatiť navyše. „V prípade obchodu je problém, že nám štát ide určovať, akým spôsobom máme zdvíhať mzdy. Obchodníci zdvíhali mzdy aj koncom minulého roka, aj v tomto roku, niektorí dokonca aj viackrát, pretože inflácia dopadá na našich zamestnancov. Pôsobíme v konkurenčnom prostredí, čiže chceme byť aj konkurencieschopní aj pri zamestnávaní. Nechceme, aby nám štát určil, komu a koľko máme pridať, ale, aby to bolo rozhodnutie firmy, pretože preferujeme zvyšovanie základných miezd pre všetkých, teda aj pre tých, ktorí cez víkendy nepracujú v takom množstve, ako pracujú brigádnici,“ zdôrazňuje Krajčovič.